J&T Bond Eur

Komentár portfólio manažéra

J&T BOND EUR vo februári vzrástol o +0,51 %, čím opäť dosiahol novú, historicky najvyššiu hodnotu podielového listu. Išlo o dvadsiaty ôsmy rastový mesiac v poradí. Portfólio fondu tvorili ku koncu mesiaca zo 72,48 % dlhopisové investície, z 18,33 % investície do private equity, zvyšok tvorila hotovosť. Až 96,19 % portfólia tvorili investície denominované v mene EUR, zvyšné 3,81 % tvorili investície denominované v mene CZK. Priemerný výnos fondu do splatnosti bol na úrovni 3,95 %. Priemerná modifikovaná durácia portfólia vyjadrujúca citlivosť fondu na zmeny v úrokových sadzbách bola 0,95 roka a priemerná splatnosť 1,86 roka. Najväčší medzimesačný cenový nárast zaznamenal dlhopis JT ARCH CONVERTIBLE VAR II./2034 s nárastom o +2,92 %. Najväčší pokles, naopak, zaznamenal dlhopis EUROVEA 5,50/2027 s medzimesačným poklesom ceny o -1,50 %. Dlhopisové indexy počas februára prevažne rástli. Najvýznamnejší pokles výnosov a nárast cien bol pozorovaný v USA. Európa mierne zaostávala, aj keď mesiac ukončila s kladným zhodnotením. V USA dominovali v zhodnotení štátne a korporátne dlhopisy z investičného pásma. V Európe sa, naopak, najviac darilo high-yield dlhopisom. Dlhopisovým trhom určovali smer počas mesiaca hlavne vyjadrenia amerického prezidenta ohľadom colnej politiky USA a vývoj makroekonomických ukazovateľov. USA oznámili nové 25-percentné clá na import z Kanady a Mexika. Dodatočných 20 % bolo oznámených na dovoz z Číny. Naznačené boli aj možné 25-percentné clá na výrobky z Európskej únie. Inflačné očakávania spotrebiteľov v USA reagovali na tieto skutočnosti prudkým rastom. Na neistotu ohľadom ďalších krokov amerického prezidenta reagovali aj makroekonomické predstihové indikátory. Zatiaľ čo sektor výroby zaznamenal mierne oživenie, kľúčový sektor služieb sa, naopak, prudko prepadol. To ohrozuje hospodársku aktivitu a môže prispieť k spomaleniu tempa rastu americkej ekonomiky. Pozornosť sa upriamila aj na potenciálne navýšenie európskych výdavkov na zbrojenie, ktoré môže viesť k rastu deficitného hospodárenia, rastu dlhu v pomere k HDP a potenciálne vyšším inflačným tlakom.