Akcie prehlbujú takmer dvojmesačný pokles

Rastúca inflácia a s ňou súvisiace sprísňovanie menovej politiky centrálnymi bankami i dlhodobé výpadky v dodávateľských reťazcoch pre konflikt na Ukrajine a pre pandemické obmedzenia v Číne podnecujú obavy zo spomalenia rastu globálnej ekonomiky až prípadnej recesie, čo v poslednom čase negatívne vplýva na finančné trhy. Výsledkom týchto faktorov je pokračujúci výpredaj na akciách a útek investorov do bezpečných prístavov, ako je zlato alebo americké štátne dlhopisy. Zo zvýšenej trhovej nervozity prestáva ťažiť dolár, ktorý predchádzajúce zisky odovzdával v prospech eura, ktorému nahráva zmena azimutu ECB smerom k skoršiemu a možno aj agresívnejšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb. Ropa predlžovala svoje zisky, keď obavy z obmedzenia ponuky komodity prevládajú nad obavami zo spomaľovania globálnej ekonomiky.

AKCIOVÉ TRHY

Obchodovanie na akciových trhoch sa v minulom týždni nieslo v znamení obáv z vysokej inflácie, budúceho vývoja menovej politiky centrálnych  bánk a celkovo vývoja nielen americkej, ale aj globálnej ekonomiky, vedľa dobiehajúcej výsledkovej sezóny za prvý kvartál, diania na Ukrajine a pandemického vývoja v Číne. Americká Wall Street tak pokračovala vo vysoko nervóznom obchodovaní s masívnymi pohybmi oboma smermi. Blue chips index Dow Jones oslabil o 2,9 percenta a strácal už ôsmy týždeň za sebou, čo je jeho najdlhšia séria od roku 1932. Širší index S&P 500 a technologický Nasdaq strácajú už siedmy týždeň v poradí, čo je ich najdlhšie obdobie poklesu od prasknutia internetovej bubliny v roku 2001. S&P 500 konkrétne stratil cez tri percentá až k hranici 3 900 bodov a je na hrane medvedieho teritória. Tam sa už dlhšie drží Nasdaq, ktorý štandardne stratil najviac, a to až 3,8 percenta. Európske akcie síce nepredvádzajú také divoké pohyby ako tie v zámorí, i tak sa však pohybujú v blízkosti tohtoročných miním. Sumárne paneurópsky index STOXX Europe 600 odpísal pol percenta, nemecký DAX 0,3 percenta a britský FTSE 100 0,4 percenta. Naopak, darilo sa rozvíjajúcim trhom, ktoré podľa indexu MSCI Emerging World vzrástli o 3,1 percenta.

DLHOPISOVÉ TRHY

Vysoká averzia voči riziku paradoxne spôsobila prepad výnosov na amerických dlhopisoch. 10-ročný benchmark poklesol o 14 bázických bodov až pod 2,8 percenta. Tento vývoj síce indikuje pokles inflačných očakávaní, no to je skreslené presunom peňazí z akcií do bezpečia. Pokles kriviek v eurozóne tlmila zmena kurzu centrálnych bankárov ECB viac jastrabím smerom. Rozruch vyvolal šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot, ktorý ako prvý z centrálnych bankárov eurozóny naznačil, že postupné slimačie tempo zvyšovania úrokových sadzieb bude možno potrebné zrýchliť. Nemecká desiatka tak zostala bezo zmeny na 0,94 percenta.

KOMODITNÉ TRHY

Pokles výnosov a slabší dolár nakopli zlato, ktoré sa odrazilo zo svojich trojmesačných miním o 1,9 percenta k 1 850 dolárom. Ropa balansuje okolo hranice 110 dolárov, keď zisky zo zmiernenia protipandemických opatrení v Číne a slabšieho dolára limitujú obavy zo spomaľovania globálnej ekonomiky a tým pádom aj dopytu po palivách, ako aj vyhliadky zmiernenia amerických sankcií voči Venezuele, čo by mohlo naštartovať produkciu komodity v tejto latinskoamerickej krajine, ktorá má najväčšie zásoby ropy na svete. Americká ľahká ropa WTI pridala 2,5 percenta a uzatvárala na 113 dolároch, ropa Brent vzrástla o 0,9 percenta na 112,5 dolára za barel.

DEVÍZOVÉ TRHY

Rastové momentum stratil dolár, ktorý voči euru deprecioval o 1,3 percenta a vzájomný kurz EUR/USD sa obrátil nahor k hranici 106 centov a prežil tak najhorší týždeň od začiatku februára. To je určitou indikáciou toho, že strach z agresívnejšieho Fedu postupne upadá a zároveň priestor na pritvrdzovanie protiinflačnej politiky sa preklápa skôr na stranu ECB. 

Patrik Hudec, analytik J&T BANKY