Aké správy sa ozývajú z úst umelcov a ľudí z umeleckej branže na Ukrajine? Ako ovplyvňuje vojna celý umelecký svet?
Nemecká rozhlasová a televízna spoločnosť Deutsche Welle urobila deň pred vypuknutím vojny v ich domovine rozhovory s rôznymi ukrajinskými umelcami a kultúrnymi osobnosťami. Mnohí z nich vyzvali nielen umeleckých predstaviteľov západnej kultúry, aby sa vyjadrili proti okupácii suverénneho štátu. „Ako spisovatelia a umelci vo všeobecnosti máme, žiaľ, menší vplyv na situáciu ako naši kolegovia počas prvej a druhej svetovej vojny,“ povedal v jednom z rozhovorov spisovateľ Andrej Kurkov. „To však neznamená, že by sa malo mlčať. Čo mi chýba, je jasné stanovisko popredných umelcov z iných krajín sveta. Kde sú hlasy umelcov z Francúzska, Nemecka, USA? Je na umelcoch, aby otriasli svojimi vládami,“ dodal Kurkov. Dirigentka Oksana Lyniv opísala plány ruského prezidenta takto: „Chce zničiť samostatný štát, národ s vlastnou kultúrou, vlastnou abecedou, vlastným jazykom a históriou, vlastnými umelcami, vlastnou identitou. Náš vývoj ako európskeho štátu, pre ktorý sme 30 rokov od nezávislosti pracovali, je v akútnom ohrození. Teraz je čas, aby celý svet dokázal, akú hodnotu majú preň lekcie z dvoch svetových vojen, aby zabránil krvavej bitke uprostred Európy.“
Proti vojne však protestujú nielen ukrajinské kultúrne osobnosti, ale aj ruskí umelci. Už takmer 20 000 zástupcov ruskej umeleckej scény podpísalo otvorený dopis, ktorý nesúhlasí s inváziou na Ukrajinu a volá po zastavení bojových akcií.
V uplynulých týždňoch vojny sa k skupine zástupcov ukrajinskej kultúrnej obce pripojil aj ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko. Tí v spoločnej petícii požadujú po svete silnejšie sankcie aj v oblasti kultúry, ako sú napríklad rušenia rôznych partnerstiev s ruskými inštitúciami, zákazy pôsobenia Rusov v komisiách alebo ich účasť na rôznych dôležitých kultúrnych podujatiach. Svet na túto petíciu však reaguje v obave, že sankcie sa tým dotknú najmä nevinných Rusov.
Zdroj: kyivindependent.com
Blíži sa sviatok umenia v podobe Benátskeho bienále. Ukrajinu by tu mal zastupovať umelec Pavlo Makov. Ten je etnicky Rus. Narodil sa v Petrohrade, no väčšinu života prežil na Ukrajine a študoval výtvarné umenie na Kryme. „Som občan Ukrajiny a občianstvo je pre mňa oveľa dôležitejšie ako moja etnická identita,“ povedal. Jeho tvorba má často podobu jemných líniových leptov, ako aj výtlačkov a kresieb, nebojí sa však ani veľkých sôch. Jeho práca už bola vystavená vo Victoria and Albert Museum v Londýne či v Met v New Yorku. Pre Benátske bienále, ktoré sa otvára v apríli, umelec vytvoril aktualizovanú verziu svojho diela z roku 1995 Fontána vyčerpania. Acqua Alta (1995 – 2022). Kinetická nástenná inštalácia s rozlohou tri štvorcové metre, v rámci ktorej voda padá dolu 78 bronzovými vyrezávanými lievikmi, pôvodne odkazovala na „neexistenciu vitality v spoločnosti, ktorá zostala po Sovietskom zväze“, ako uviedol umelec. „Teraz, po toľkých rokoch, sa situácia zmenila a ide o globálne vyčerpanie. Čelíme mnohým existenčným problémom nielen v rámci prírody, ale aj kvôli rôznym falošným správam a politike,“ dodal Makov. A jeho dielo je v momentálnej situácii v jeho domovine viac než aktuálne. Aj preto sa tím kyjevského umeleckého priestoru Naked Room zložený z kurátorov Lizavety German a Marie Lanko rozhodol aj napriek neistej situácii súvisiacej s vojnou na Ukrajine svoju účasť nezrušiť, ale naopak, celému svetu pripomenúť, aké je to nevzdávať sa.
Ruský pavilón medzitým pripravoval kurátor Raimundas Malašauskas z Litvy. Spoločne s umelcami Alexandrou Sukharevovou a Kirillom Savchenkovom, ktorí mali byť na bienále prezentovaní, sa však naopak rozhodli ruskú účasť na bienále stiahnuť. Savchenko k tomuto rozhodnutiu uviedol, že v okamihu, keď zomierajú civilisti, Ukrajinci sa musia schovávať v krytoch a demonštranti a odporcovia vojny sú zavieraní a umlčovaní, nie je miesto pre umenie. Malašauskas však zároveň upozornil na to, že svet by sa nemal otočiť k ruským umelcom, ktorí nepodporujú vojenskú operáciu, chrbtom. Benátske bienále v reakcii na oznámenie ruskej delegácie vyjadrilo „úplnú solidaritu s týmto ušľachtilým prejavom odvahy“.
Zdroj: bbc.com
Vojna sa týka veľkého množstva udalostí a ani veľtrhy nie sú výnimkou. Dve ruské galérie Fragment a Osnova oznámili, že svoje miesta na blížiacom sa veľtrhu Liste vo švajčiarskom Bazileji solidárne prenechajú dvom ukrajinským galériám. Namiesto nich sa tak na Liste predstaví kyjevská galéria Naked Room, ktorá má tento rok na starosti aj ukrajinský pavilón na Benátskom bienále. Druhou je Voloshyn Gallery, ktorej majitelia boli v čase vypuknutia konfliktu na veľtrhu v Miami. So začiatkom vojny v USA zostali a medzitým sa ich kyjevská galéria premenila na protibombový kryt. Ani jedna z ukrajinských galérií s touto ruskou ponukou nebude musieť hradiť výstavný poplatok. Niektoré ďalšie európske galérie sa zase rozhodli pomôcť týmto galériám so zaistením transportu umeleckých diel do Bazileja.
Na pomoc Ukrajine vzniká veľké množstvo rôznych dobročinných umeleckých aukcií a platforiem. Ani NFT komunita nezostala bokom a spojila sa v snahe Ukrajine pomôcť. Projekt Art for Ukraine sa skladá zo série NFT, ktoré si môžete kúpiť a tým podporiť sedem rôznych neziskových organizácií, ktoré priamo fungujú a pomáhajú vo vojnou zasiahnutých oblastiach. V rámci tohto projektu zároveň vznikla aj výstava NFT dvoch ukrajinských umelcov Yury Mirona a Philippa Kapustina.
Zdroj: knownorigin.io