Strach z agresívnejšieho uťahovania menovej politiky centrálnych bánk z trhov neustupuje

Minulý týždeň sa pozornosť investorov stáčala vedľa vývoja a dosahov vojnového konfliktu na Ukrajine k výsledkovej sezóne za prvý kvartál, ktorá je v plnom prúde a aj napriek solídnym výsledkom väčšiny firiem investori tvrdo trestajú akékoľvek zaváhanie. K masívnym stratám akcií prispel vývoj výnosov štátnych dlhopisov, ktoré rastú na multiročné maximá, keď investori započítavajú agresívnejšiu menovú politiku Fedu a ďalších centrálnych bánk v boji s rekordnou infláciou, atakujúcou v USA 40-ročné maximá. Tvrdá protiinflačná rétorika Fedu nahráva doláru, ktorý je voči košu svetových mien na najvyšších úrovniach od júna 2020. Tieto faktory neprajú zlatu, ktoré celý týždeň kontinuálne oslabovalo. Zhoršovanie perspektívy globálneho ekonomického rastu doľahlo na ropu, ktorá oslabila až k 100 dolárom za barel.

AKCIOVÉ TRHY

Poveľkonočné obchodovanie na finančných trhoch sa s pondelkovou absenciou Európy rozbiehalo pomalšie, o to väčšie sklamanie prinieslo pre akcie, ktoré už tretí týždeň redukujú marcové zisky. Trh nedokázal využiť solídne rozbehnutú výsledkovú sezónu za prvý kvartál. Zdá sa, že pre investorov sú zásadnejšie ako samotné výsledky hlavne vyhliadky na tento rok, ktorému majú dominovať rastúce úrokové sadzby a pretrvávajúca vysoká inflácia. Protivetrom pre akcie zostávajú okrem vývoja vojny na Ukrajine a rýchlejšieho odoberania menovej akomodácie centrálnych bánk hlavne vyššie dlhopisové výnosy, ktoré negatívne vplývajú predovšetkým na rastové tituly z technologického sektora. Medzitým tzv. trhový ukazovateľ strachu, index volatility VIX, stúpol až na mesačné maximum. Celkovo v zámorí blue chips index Dow Jones odpísal 1,9 percenta, širší index S&P 500 stratil 2,75 percenta a technologický Nasdaq Composite uzatváral až o 3,8 percenta nižšie. Obdobne na tom bola aj Európa, kde hlavný benchmark STOXX Europe 600 klesol o 1,4 percenta, britský FTSE 100 sa znížil o 1,2 percenta a nemecký DAX prišiel o 0,2 percenta. Nedarilo sa ani rozvíjajúcim trhom, keď index MSCI Emerging World uzatváral so stratou 3,4 percenta.

DLHOPISOVÉ TRHY

Dlhopisové výnosy rastú spolu s vyhliadkami na agresívnejšiu menovú politiku centrálnych bánk v EÚ aj zámorí v boji s rekordne vysokou infláciou. Citeľne stúpali výnosy štátnych dlhopisov na oboch brehoch Atlantiku. Americký 10-ročný výnos stúpol až k trojročným maximám na úrovni troch percent a nemecká desiatka sa šplhá k sedemročným maximám okolo jedného percenta.

KOMODITNÉ TRHY

Rastúce výnosy na dlhopisoch a silnejší dolár doľahli na zlato, ktoré aj napriek pokračujúcim silným inflačným tlakom v globálnej ekonomike zaznamenalo prvý týždňový pokles od marca. Žltý kov odpísal 2,4 percenta a uzatváral na 1 931 dolároch za trojskú uncu. Výrazne ustúpila ropa – k 100 dolárom za barel, keď negatívne reagovala na zhoršenie výhľadu globálneho ekonomického rastu z dielne MMF. Pomalší rast by sa totiž prejavil aj na slabšom dopyte po energii a palivách. Straty komodity tlmili obavy z obmedzenia ponuky pre lokálne nepokoje v Líbyi, uvoľňovanie protipandemických opatrení v Číne a masívny pokles týždenných zásob v USA o osem miliónov barelov. Sumárne ropa stratila zhruba 4,5 percenta a v prípade Brentu končila týždeň na 106,6 dolára a ropy WTI 102 dolároch za barel.

DEVÍZOVÉ TRHY

Americký dolár sa voči košu svetových mien drží dvojročných maxím, za čím stojí ostrý kontrast medzi prístupmi centrálnych bánk k menovej politike. Fed už začal s cyklom zvyšovania úrokových sadzieb, zatiaľ čo Bank of Japan či ECB ponechávajú menovú politiku extrémne uvoľnenú. Jen je tak voči doláru na 20-ročných minimách a euro v blízkosti dvojročných miním na úrovni 1,08 EUR/USD. Straty eura korigovali až správy o tom, že ECB by nakoniec mohla prekvapiť a začať s cyklom zvyšovania sadzieb už od leta, pričom doteraz trh kalkuloval s prvým zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov až na jeseň. 

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY