Sumár finančných trhov za rok 2022: Najhoršia výkonnosť Wall Street od roku 2008, rekordný pád amerických dlhopisov, darilo sa len komoditám

Okrem komodít doručili všetky hlavné triedy aktív v minulom roku záporné reálne zhodnotenie. Americké akcie zaknihovali dvojciferný pokles podobne ako ceny dlhopisov, ktoré vstúpili do prvého medvedieho trhu od roku 1946. Za týmto vývojom stálo najrýchlejšie uťahovanie menovopolitických oprát centrálnymi bankami v 21. storočí cez zvyšovanie úrokových sadzieb ako dôležitý diskontný faktor a aj kvantitatívne sprísňovanie s cieľom boja proti najvyššej inflácii na globálnej úrovni za ostatné štyri dekády. K nej v podstatnej miere prispel komoditný ponukový šok, čo bolo výrazným protivetrom ekonomického rastu.

Americké a európske akcie s dvojciferným poklesom v minulom roku

Wall Street meraná indexom S&P 500 zaknihovala najväčšie straty od krízového roka 2008 s poklesom o vyše 19 percent, pričom sa dostala do medvedieho trhu, keď miestami strácala vyše 20 percent z historických maxím. Ide o siedmy najhorší výsledok amerických akcií v histórii. Vlajkový index S&P 500 klesol o vyše jedno percento až počas 64 obchodných dní, čím sa rok 2022 dostal do top 10 rokov podľa tohto kritéria od začiatku meraní v roku 1928. Technologický index Nasdaq Composite klesol dokonca až o vyše 33 percent, keď rastové firmy v ňom citlivo reagovali na rast úrokových sadzieb. Európske akcie merané indexom STOXX 600 odovzdali „len“ necelých 13 percent, a to napriek energetickej kríze a neistote spätej s vojnou na Ukrajine len preto, že v predchádzajúcom období nerástli tak prudko ako americké a klesali z nižších valuačných úrovní.  Rozvíjajúce sa trhy odovzdali agregátne merané indexom MSCI Emerging World vyše 22 percent pri protivetroch silného dolára. Celková globálna trhová kapitalizácia sa znížila o necelých 23 biliónov dolárov. Za akciovými stratami stál predovšetkým pokles valuácií, podľa niektorých  ukazovateľov až k úrovniach dlhodobých priemerov, v dôsledku rastu trhových úrokových sadzieb ako diskontného faktora pri výpočte súčasnej hodnoty budúcich rokov hotovosti.

Najväčší pokles dlhopisových trhov za ostatných 100 rokov

Globálny dlhopisový trh vstúpil prvýkrát od roku 1946 do medvedieho pásma, teda poklesu o vyše 20 percent z predchádzajúcich vrcholov Global Aggregate Total Return indexu, ktoré boli dosiahnuté na prelome rokov 2020 a 2021. Teda v ére bezprecedentného postcovidového kvantitatívneho uvoľňovania, kde záporné výnosy malo vyše 18,5 bilióna dolárov dlhu.  Dlhopisové trhy dosiahli  v roku 2022 najväčší pokles za ostatných vyše 100 rokov s celkovou absolútnou stratou takmer 10 biliónov dolárov, keď vysoká inflácia na multidekádnych či v prípade eurozóny historických maximách prinútila centrálne banky pomerne rýchlo a synchronizovane sprísňovať menovú politiku cez ukončovanie kvantitatívneho uvoľňovania, zvyšovanie základných úrokových sadzieb a redukciu súvah. Výsledkom bol dynamický rast dlhopisových výnosov v mnohých krajinách z nulových či záporných úrovní, čo zhodilo predtým nafúknuté dlhopisové ceny. Objem dlhopisov so záporným výnosom sa znížil pod jeden bilión dolárov, k čomu prispelo aj rozšírenie rizikových prirážok korporátneho dlhu. Znamenalo to ukončenie vyše štyri dekády trvajúceho býčieho dlhopisového trhu meraného americkým cyklom, kde systematicky klesali dlhopisové výnosy aj vďaka nízkej inflácii v dôsledku rastúcej globalizácie. Tá však nateraz, zdá sa, zaradila spiatočku po negatívnych skúsenostiach z covidových disrupcií, ako aj pre politické riziká, čo vedie k horšej nákladovej optimalizácii, vyššiemu rastu spotrebiteľských cien a napokon aj úrokových sadzieb.

V roku 2022 sa darilo len komoditám, kryptomeny nie sú bezpečným digitálnym prístavom

Komoditné indexy ťahané najmä energiami sa miestami pohybovali na najvyšších úrovniach od roku 2008 a dosiahli agregátny rast rádovo 20 o percent, keď benefitovali z ponukového energetického a komoditného šoku pri dynamickom postpandemickom oživení svetovej hospodárskej aktivity, ku ktorému prispelo aj geopolitické napätie a narušené logistické reťazce pre dozvuky covidu či pre vojnu na Ukrajine. Ropa Brent sa aj preto zhruba mesiac po začiatku ruskej agresie na Ukrajine pohybovala skoro na 140-dolárovej méte takmer na 14-ročných maximách, keď existovali veľké otázniky okolo ruských dodávok na Západ spolu s jeho samosankciami v rámci etického prístupu. Na rekordné úrovne nad 330 eur za megawatthodinu, čo bol viac ako 16-násobok cien spred vypuknutia energetického šoku, sa v lete posunuli aj ceny európskeho plynového benchmarku TTF po priškrtení dodávok komodity Kremľom do Európy a s tým súvisiacimi veľkými obavami zo schopnosti naplniť zásobníky plynom pred zimnou sezónou. Bolo zrejmé, že ruský plyn nemožno úplne nahradiť z iných zdrojov v krátkom časovom období a za nízke ceny.  Rekordné ceny plynu sa pretavili aj do rekordných cien elektriny naprieč Európou, keď sa začala naplno prejavovať aj nelogickosť zelenej energetickej doktríny v EÚ. Rekordné úrovne zaznamenali aj ceny mnohých agrokomodít a  indexy cien poľnohospodárskych plodín sa pohybovali pred letom na osemročných maximách, k čomu prispela aj blokácia vývozu agrokomodít z ukrajinských prístavov. Až v závere roka prišlo k značnému ústupu cien komodít aj pre zlepšenie úzkeho hrdla dodávateľských reťazcov, spomalenie svetovej ekonomiky s deštrukciou dopytu či do značnej miery schopnosti náhrady ruských dodávok komoditami z iných zdrojov.

Napriek zvýšenej averzii voči riziku sa ceny zlata neudržali nad 2 000-dolárovou métou, ktorá bola dosiahnutá hneď po začiatku vojny na Ukrajine, a medziročne zlato končilo v červenej nule. Väčší vplyv na žltý kov mal začiatok cyklu zvyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami v kombinácii s posilnením dolára na 20-ročné maximá. Postavenie digitálneho bezpečného prístavu 21. storočia v čase turbulencií na finančných trhoch nepotvrdili kryptomeny, mnohé z nich klesli aj o vyše 60 – 70 či viac percent. Ukázalo sa, že za ich rastom stála najmä expanzívna menová politika. Len čo sa však otočila o 180 stupňov, stiahla so sebou aj tieto kryptoaktíva.

V uplynulom roku dosiahol dolár dvadsaťročné maximá

Dolár sa do jesene minulého roka systematicky posilňoval, až sa dostal na 20-ročné maximá voči košu hlavných svetových mien, pričom voči euru klesol hlboko pod paritu, miestami až pod 96 centov. Rast sily dolára bol kombináciou vedúceho postavenia Fedu pri zvyšovaní úrokových sadzieb a presvedčenia, že americká ekonomika je „jednooký medzi slepými“ s lepšou odolnosťou proti globálnemu ekonomickému spomaľovaniu v porovnaní s ostatnými kľúčovými regiónmi sveta, keď nečelí takému veľkému energetickému šoku ako eurozóna a nikto sa neobával, či bude mať dostatok plynu počas zimy. To by zároveň znamenalo, že Fed si bude môcť dovoliť zájsť ďalej pri sprísňovaní menovej politiky. Euro v závere roka časť strát voči doláru vymazalo a vzájomný výmenný kurz sa vrátil nad paritu, keď sa ukázalo, že plynová kríza na starom kontinente nebude až taká hlboká v porovnaní s letnými obavami a ECB začala mať prekvapujúco viac jastrabí slovník. Stále to však predstavovalo takmer šesťpercentné oslabenie spoločnej meny voči zelenej bankovke za rok 2022.

J&T BANKA