Wall Street s najlepším týždňom za ostatný rok po korekcii dlhopisových výnosov

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku zaznamenali na prelome októbra a novembra masívny odraz, pričom Wall Street zaknihovala najlepší týždeň od jesene minulého roka. Podpísala sa pod to výrazná korekcia dlhopisových výnosov v reakcii na zverejnenie série makrodát, ktoré hovorili o spomaľovaní ekonomického rastu v kľúčových svetových regiónoch. To upevnilo presvedčenie trhových hráčov, že hlavné svetové centrálne banky už nebudú ďalej zvyšovať úrokové sadzby a, naopak, viedlo to k špekuláciám, že by ich nemuseli držať ani tak dlho v reštriktívnom pásme. Fakt, že ekonomické chladnutie signalizuje aj americká ekonomika, prispel spolu so znížením rizikovej averzie k oslabeniu dolára. Zlato mierne stratilo práve pre zvýšenú ochotu podstupovať riziko, a to napriek poklesu dlhopisových výnosov. Ropa stratila približne šesť percent pre kombináciu rastúceho presvedčenia obchodníkov, že konflikt v Izraeli by sa nemusel rozšíriť ďalej do regiónu s rizikom narušenia dodávok komodity na svetové trhy, a znakov vädnutia globálneho ekonomického rastu.

Akciové trhy

Hlavné svetové akciové burzy zaznamenali v minulom týždni najlepší týždeň v tomto roku, pričom smerodajná Wall Street zaknihovala dokonca najväčšie zisky od jesene minulého roka, keď sa najviac darilo „titulom s dlhou duráciou“, čo sú technológie. Index MSCI World rástol o 5,6 percenta pri 5,9-percentnom zisku indexu S&P 500, technologický index Nasdaq Composite pridal 6,6 percenta, paneurópsky index STOXX 600 3,4 percenta a index MSCI Emerging Markets si polepšil o 3,1 percenta. Zelenú masívnej rely s poklesom averzie voči riziku dal výrazný pokles dlhopisových výnosov, keď trhoví hráči prehodnocovali „higher for longer“ očakávania ohľadne nastavenia menovej politiky hlavných svetových centrálnych bánk. A to preto, že v ostatných dňoch bola zverejnená séria pomerne slabých makrodát (najmä predstihových ukazovateľov nálady, ako aj chladnutí trhov práce), ktoré hovoria, že kľúčové ekonomické regióny sveta čoraz presvedčivejšie strácajú rastové ekonomické momentum. Americká ekonomika zrejme smeruje k jemnejšej (alebo aspoň nie hrboľatej) forme zosadnutia, no v eurozóne rastie pravdepodobnosť technickej recesie pri relatívne pozvoľnom čínskom raste. To vyvolalo očakávania, že status quo reštriktívnej menovej politiky by pri ráznom spomaľovaní inflácie nemusel ostať až tak dlho. Je však pomerne otázne, ako dlho sa môže udržať reakcia rastu akciových trhov, špeciálne Wall Street so stále štedrými valuáciami, pre pokles dlhopisových výnosov takpovediac zo zlých dôvodov v podobe vädnutia makroprostredia, kde sa očakávania zlepšenia firemných ziskov javia ako pomerne optimistické.

Dlhopisové trhy

Desaťročný americký výnos klesol v minulom týždni o takmer 30 bázických bodov na 4,58 percenta pri 20-bodovom ústupe nemeckej „desiatky“, ktorá končila obchodovanie v piatok na 2,65 percenta. Výrazný zisk na úrovni zhruba dvoch percent si pripísali rôzne indexy podnikových dlhopisov v investičnom aj neinvestičnom pásme. Celkovo sa hodnota globálneho dlhopisového trhu zvýšila za týždeň o masívnych takmer 800 miliárd dolárov. Tieto výrazné pohyby boli reakciou na signály zvoľňovania globálneho ekonomického rastu, ktoré boli potvrdené viacerými zverejnenými makrodátami na čele s predstihovými indikátormi PMI alebo chladnutím trhov práce. To upevnilo presvedčenie trhových hráčov, že hlavné svetové centrálne banky už nebudú ďalej zvyšovať úrokové sadzby a, naopak, viedlo to k špekuláciám, že by ich nemuseli držať ani tak dlho v reštriktívnom pásme.

Komoditné trhy

Ceny ropy pokračovali v minulom týždni v poklese, keď odovzdali približne päť percent. Americký benchmark WTI klesol k 81-dolárovej hranici a severomorský brent na 85 dolárov. Ropný trh prakticky vymazal celú geopolitickú rizikovú prémiu spojenú s konfliktom medzi Hamasom a Izraelom a ceny sa vrátili na úroveň spred teroristických útokov v úvode októbra. Obchodníci sa nateraz priklonili k presvedčeniu, že boje v Pásme Gazy by sa nemali ďalej rozšíriť do ďalších oblastí Blízkeho východu a riziko narušenia dodávok ropy na svetové trhy cez Hormuzský prieliv nie je veľké. K slovu sa preto dostali makrofundamenty, kde predstihové dáta naznačujú, že na prelome rokov príde k značnému spomaleniu tempa ekonomického rastu kľúčových regiónov Spojených štátov a Číny s rizikom technickej recesie v eurozóne. To by malo tlmiť rast dopytu po rope, pričom trh sa javí relatívne dobre zásobený napriek obmedzeniu ťažby Saudskou Arábiou a Ruskom. Tieto faktory tlačili ceny komodity na nižšie úrovne. 

Zlato v minulom týždni stratilo necelé percento a mierne sa ponorilo pod dvetisícdolárovú métu, keď na trhu prevládol pokles averzie voči riziku a fakt, že signály zvoľňovania globálneho ekonomického rastu znamenajú aj spomalenie inflačných tlakov. Straty žltého kovu však boli limitované pre oslabenie dolára a pád dlhopisových výnosov.

Devízové trhy

Dolár klesol voči košu hlavných svetových mien na najnižšie úrovne od polovice septembra a jeho vzájomný výmenný kurz voči euru vyskočil nad 107 centov, čo predstavuje 1,6-percentný medzitýždenný nárast. Išlo o reakciu trhových participantov na zníženie averzie voči riziku na finančných trhoch, ako aj fakt, že americká ekonomika vykazuje v štvrtom kvartáli signály značného pribrzdenia, čo znižuje prospekty toho, že Fed by po prestávke na ostatných dvoch zasadnutiach mohol obnoviť zvyšovanie úrokových sadzieb. Slabší dolár a zvýšená ochota podstupovať riziko však znamenali hojné zisky emerging mien vrátane troch stredoeurópskych.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY