Bankové problémy vs. umiernenejšia menová politika

Na finančných trhoch pokračovalo v minulom týždni volatilné obchodovanie, keď sa trh spamätával z problémov v bankovom sektore a zo zasadnutia systémovo najdôležitejších centrálnych bánk sveta. V centre bankových problémov sa tentoraz držala hlavne Európa, konkrétne vývoj okolo bánk Credit Suisse a Deutsche bank. Vedľa toho hralo prím zasadnutie amerického Fedu, ktoré prinieslo očakávané zvýšenie sadzieb o štvrť percenta. Relatívne holubičie zasadnutie však bolo trhom prijaté pozitívne, čo sa nakoniec odzrkadlilo i na výkonnosti akcií. Vzostupné obavy o bankový sektor a z možnej recesie spôsobili prelievanie peňazí do fondov peňažného trhu a štátnych dlhopisov, ktorých výnosy sa prepadli hlavne na kratšom konci krivky s tým, ako investori navyšujú stávky na rýchly obrat menovej politiky Fedu. Táto skutočnosť nenahráva ani doláru, ktorý strácal voči širokej konkurencii.

Akciové trhy

Po víkendovom upokojení investorov vďaka koordinovanej intervencii popredných centrálnych bánk na podporu likvidity a obnovu dôvery sa trh uisťuje, že problémy v bankovom sektore nie sú plošné, ale týkajú sa len hŕstky bánk. „Banková kríza“ tak išla do ústrania a investorom sa vrátila chuť riskovať. Tú priživil i Fed, ktorý podľa očakávania zvýšil základnú úrokovú sadzbu o štvrť percenta do pásma 4,75 až 5 päť percent. Bol to však pokus o zvýšenie sadzieb v holubičom štýle, keďže Fed v aktualizovanej dot-plot projekcii počíta už „len“ s jedným zvýšením sadzieb. To je veľký obrat oproti situácii spred dvoch týždňov, keď trh s ohľadom na vysokú infláciu špekuloval, že by sa sadzby mohli vyšplhať až na úroveň šesť percent. Trh sa tak rýchlo vrátil k názoru, že cyklus zvyšovania sadzieb Fedu je blízko. Na druhej strane to nemusí byť dobrou správou, keďže by to mohlo znamenať, že ekonomika stráca „vztlak“. V takomto prostredí sa najviac darí technológiám, ktorým by nemal toľko škodiť útlm ekonomickej aktivity v období ekonomickej neistoty a hroziacej recesie, a zároveň ťažia z nižších výnosov na dlhopisoch. V závere týždňa sa po predchádzajúcom pozitívnom vývoji karta obrátila s nedôverou okolo nemeckej Deutsche Bank, čo zredukovalo nadobudnuté zisky predovšetkým v Európe. Paneurópsky index STOXX Europe 600 si za celý týždeň pripísal 0,87 percenta, britský FTSE 100 pridal 0,95 percenta a nemecký DAX vzrástol o 1,28 percenta. V USA blue chips index Dow Jones posilnil o 1,18 percenta, širší index S&P 500 vzrástol o 1,39 percenta a technologický Nasdaq Composite zaknihoval zisky až 1,66 percenta. Darilo sa i rozvíjajúcim trhom, keď sumárny index MSCI Emerging World pridal nadpriemerných 2,17 percenta.

Dlhopisové trhy

Po výpredaji z predchádzajúceho týždňa sa v úvode toho nového odrazili výnosy na štátnych dlhopisoch Západu, keď s odznievaním bankového stresu mizol dôvod pre Fed meniť svoju protiinflačnú menovú politiku. To sa potvrdilo v stredu, keď Fed podľa očakávania doniesol trhu holubičie zvýšenie sadzieb o štvrť percenta. V tomto momente sa však začali výnosy opäť prepadať smerom nadol, keď trh začal zaceňovať blížiaci sa vrchol cyklu zvyšovania úrokových sadzieb a rýchlu otočku sadzieb do konca roka k štvorpercentnej úrovni. S ohľadom na pretrvávajúcu vysokú infláciu a odolný trh práce sa to však zdá až príliš optimistické, keď takýto vývoj dementoval aj samotný šéf Fedu Jerome Powell. Americký 10-ročný benchmark poklesol o päť bb na 3,38 percenta, zatiaľ čo jeho nemecký konkurent vzrástol o nepatrné dva bb na 2,13 percenta.

Komoditné trhy

Zlato sa s prispením slabšieho dolára a obnoveného poklesu dlhopisových výnosov držalo aj v rizikovo priaznivom prostredí na dostrel psychologickej hranice 2 000 dolárov, keď za celý týždeň stratilo pol percenta a uzatváralo obchodovanie na 1 978 dolároch. Ropa sa po masívnom dvojcifernom prepade z predchádzajúceho týždňa odrazila vyššie vplyvom kombinácie zlepšenej nálady investorov voči rizikovým aktívam a slabšieho dolára. Americká ľahká ropa WTI vzrástla o 3,8 percenta na 69,26 dolárov za barel a severomorská ropná zmes Brent poskočila o 2,8 percenta na rovných 75 dolárov za barel.

Devízové trhy

Na devízovom trhu sa s ústupom rizikovej averzie na trhu nedarilo americkému doláru, ktorý sa dostal prekvapivo pod predajný tlak po zasadnutí Fedu, keď sadzby síce boli zvýšené o 25 bb, no trh tuší blížiaci sa vrchol sadzieb a dolár to od ziskov len vzdialilo. Naopak, výrazne posilňovalo euro na páre s dolárom až nad 108 centov, keď mu dodali forsáž jastrabie vyjadrenia šéfky ECB Christine Lagardovej, podľa ktorej je centrálna banka plne odhodlaná dostať vysokú infláciu až k dvojpercentnému cieľu, čo sa nezaobíde bez ďalšieho sprísňovania menovej politiky v eurozóne. Väčšinu ziskov však spoločnej mene v piatok zobrala obnovená nervozita o zdravie európskych bánk. Eurodolár nakoniec uzatváral týždeň o 0,8 percenta vyššie na úrovni 1,076 EUR/USD. 

Patrik Hudec, analytik J&T BANKY