Kríza dôvery bude rizikom pre ekonomiku

Nákaza okolo problémov regionálnych amerických bánk bola opatreniami tvorcov politík zastavená, no stres na trhu minulý týždeň opäť narástol pre negatívne správy okolo švajčiarskeho giganta Credit Suisse, ktorý musel byť napokon cez víkend zachraňovaný. Čo sa stalo a ako by mohol trh na tieto udalosti reagovať?

Silicon Valley Bank bola prvá veľká americká banka, súvahou vo veľkosti približne dvojnásobku slovenského HDP, ktorá sa začiatkom mesiaca dostala do problémov po tom, ako ju odlev depozitov, najmä pre spomalenie financovania technologických startupov, prinútil predať časť svojho dlhopisového portfólia s výraznými stratami v dôsledku rastu úrokových sadzieb, proti čomu sa škandalózne vôbec nezaisťovala (na rozdiel od ostatných veľkých bánk). To vyústilo do potreby jej rekapitalizácie, čo len panicky zintenzívnilo výbery depozít, z ktorých drvivá väčšina nespadala pod systém ochrany vkladov. Získanie nového kapitálu sa však nepodarilo a banka bola preto regulátormi zatvorená.

Problémy banky však vyvolali otázniky, či podobný osud nehrozí širšiemu bankovému sektoru, ak bude rásť tlak na výber klientskych vkladov. A to v dôsledku narušenia dôvery a spustenia „runu“ na banky a/alebo presunu hotovosti do výnosovo atraktívnejších produktov peňažného trhu pri vysoko inverznej výnosovej krivke.

Preto americké ministerstvo financií spolu s regulátorom FDIC (fond na ochranu vkladov) rozhodlo, že bude garantovať všetky vklady (aj tie, ktoré nespadajú pod systém ochrany) u Silicon Valley Bank, ako aj Signature Bank (s veľkou koncentráciou vkladov voči kryptobiznisu), ktorá bola v nedeľu regulátorom tiež zatvorená, keď čelila rovnakom tlakom odlevu depozít. Okrem toho Fed spustil nový repo program s cieľom zabezpečiť bankám, ktoré budú čeliť tlaku na výber vkladov, dostatok zdrojov za mimoriadne výhodných podmienok s akceptáciou nominálnej hodnoty dlhopisov ako kolaterálu (a teda nie za ich podstatne nižšiu trhovú cenu).

Všetky tieto opatrenia ako-tak tlmili stres na akciových trhoch a v samotnom bankovom sektore.

Keď sa už zdalo, že nervozita okolo pádu troch amerických bánk na čele so Silicon Valley Bank je zažehnaná vďaka opatreniam tvorcov politík, ešte stále nervózni trhoví hráči veľmi citlivo reagovali na správy, že švajčiarskej banke Credit Suisse neposkytne jej kľúčový akcionár zo Saudskej Arábie v prípade potreby ďalší kapitál.

Bankový gigant už dlhšie čelil problémom týkajúcim sa interných postupov, mnohých pokút regulátorov, nesprávnych strategických rozhodnutí so stratami pre pád fondov Archegos a Greensill a sérii súdnych sporov, čo podkopávalo dôveru klientov a viedlo k odlevu vkladov.

Situácia pomerne rýchlo eskalovala a pred víkendom nepomohol ani fakt, že Credit Suisse si zabezpečila likviditu od centrálnej banky v objeme 50 miliárd frankov. Navyše otázniky okolo nej vyvolali opäť skepsu aj okolo stavu amerických regionálnych bánk, hoci čelia úplne iným výzvam.

Jednoducho dôvera v bankový systém na oboch brehoch Atlantiku kolabovala.

Vlády a centrálne banky si preto uvedomovali, že ak cez víkend „niečo“ neurobia, dôvera v bankový systém bude ďalej klesať s rizikom toho, že by sa postupne mohla dostať do nezvládnuteľnej vývrtky a vyústiť do krízy.

Preto bola cez uplynulý víkend Credit Suisse na základe procesu riadeného švajčiarskou vládou prebratá konkurenčnou UBS za cenu gigantických strát pre jej akcionárov (asi so 60-percentným diskontom zatváracej ceny z piatka, ktorá bola sama osebe historickým dnom) a držiteľov špeciálnych dlhopisov započítavaných do kapitálu (AT1), ktorí nedostanú nič (100-percentná strata!). Okrem toho obom bankám bol sľúbený prakticky neobmedzený prístup k likvidite od švajčiarskej centrálnej banky, pričom vláda poskytne UBS záruky za 9 miliárd frankov prípadných strát z portfólia Credit Suisse. Okrem toho Fed rozšíril swapové dolárové operácie s inými centrálnymi bankami na podporu likvidity a jeho šéf Jay Powell spolu s ministerkou financií Janet Yellenovou deklaroval, že americký bankový systém je odolný. Podobné vyjadrenia prichádzali od rána aj od ázijských regulátorov na adresu lokálnych bankových systémov a to isté sa dialo aj v Európe.

Ide o bystré kroky tvorcov politík s cieľom zastavenia paniky, no bude to stačiť na zlepšenie otrasenej psychiky trhu? (A to v kontexte drsného spôsobu záchrany Credit Suisse a najmä rozhodnutia o 100-percentných stratách držiteľov AT1 dlhopisov za 16 miliárd frankov, neschopnosti nájsť kupca pre Silicon Valley Bank, správ, že podobné problémy ako Silicon by mohlo mať ďalších takmer 200 regionálnych bánk, a výziev koalície takýchto bánk, ako FDIC zagarantoval všetky vklady bánk na dva roky s cieľom zastavenia (i)racionálneho runu na ne.)

Myslíme si, že by to mohlo byť dostatočné (okrem toho, tvorcovia politík majú ešte nejaký suchý pušný prach), no v najbližšom čase môže byť atmosféra na trhoch naďalej nervózna a istý čas bude trvať, kým ostatný vývoj trhoví participanti strávia.

Na druhej strane, určitá pachuť na trhoch môže po týchto otrasoch ostať. Môžu pôsobiť ako budíček, že ostatné prudké zvyšovanie úrokových sadzieb môže spôsobiť, že sa v hospodárskom systéme môže „niečo zlomiť“. Najmä keď sa efekt menovopolitickej reštrikcie začne s odstupom času prejavovať vo väčšej miere.

To by mohlo viesť k určitej vyššej averzii voči riziku, sprísneniu finančných podmienok, obmedzovaniu poskytovania úverov a spomaleniu ekonomického rastu.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY