Finančné trhy si na začiatku júna prešli zmiešaným vývojom, keď v priebehu týždňa výraznejšie nereagovali na zverejnené makrodáta ani na prvé zníženie úrokových sadzieb v eurozóne od roku 2019. ECB sa však k žiadnemu ďalšiemu znižovaniu sadzieb nezaviazala a vyznenie zasadnutia bolo skôr jastrabie vzhľadom na zhoršený inflačný výhľad. Trh tak očakáva, že vo zvyšku roku ECB zníži úrokové sadzby už len raz. Najvýraznejšiu reakciu vyvolali až v piatok silnejšie dáta z amerického trhu práce, po ktorých trhy očakávajú, že k prvému zníženiu úrokových sadzieb Fedom dôjde až v novembri. Reakcia trhu na dáta bola jednoznačná – prudký odraz dlhopisových výnosov v USA na týždenné maximá, čo vyústilo do posilnenia dolára a pádu cien zlata.
Americká Wall Street sa v tomto týždni vyhupla na nové rekordné maximá, čo však ide na vrub skôr zotrvačnosti predchádzajúceho vývoja pri eufórii technologických akcií okolo boomu z umelej inteligencie ako novým impulzom. Trh sa vo všeobecnosti držal vo vyčkávacom móde na piatkové dôležité údaje z amerického trhu práce, ktoré mali dať jasnejšiu predstavu o ďalšom nastavení menovej politiky Fedu. Predkrm v podobe iných makrodát naznačil ochladzovanie trhu práce i ekonomickej aktivity v priemysle, čo znižuje obavy z lepkavosti inflácie. Výhľad pre menovú politiku v zámorí však nevyzerá tak, ako by si investori priali. Po sérii slabších makrodát sa postupne posúvali očakávania k skoršiemu poklesu úrokových sadzieb, ku ktorému sa vo štvrtok ako prvá odhodlala ECB. Piatkový nonfarm payrolls report z amerického trhu práce za máj však ukázal na silný rast zamestnanosti v americkej ekonomike spolu so zvyšujúcim sa tlakom na rast miezd, čo nedáva dôvody americkej centrálnej banke začať skôr s uvoľňovaním svojej menovej politiky. Zníženie sadzieb Fedu tak pravdepodobne príde až v novembri a v tomto roku bude len jedno. Sumárne v USA blue chips index Dow Jones posilnil o 0,3 percenta, širší index S&P 500 pridal 1,3 percenta a technologický index Nasdaq Composite vzrástol o 1,4 percenta. V Európe paneurópsky benchmark STOXX Europe 600 uzatváral s percentným ziskom, nemecký DAX skončil vyššie o 0,3 percenta, zatiaľ čo britský index FTSE 100 uzatváral v strate 0,4 percenta.
Výnosy na oboch brehoch Atlantiku spočiatku reagovali masívnym poklesom na zvyšujúce sa nádeje na skoršie uvoľňovanie menovej politiky v americkej ekonomike. Trh v prvej polovici týždňa vnímal až so 70-percentnou pravdepodobnosťou, že k prvému zníženiu úrokových sadzieb dôjde už v septembri. Pokles výnosov paradoxne prerušilo prvé zníženie úrokových sadzieb ECB od roku 2019 o štvrť percenta. Dlhopisy však zabrzdil zhoršený výhľad inflácie zo strany ECB na tento i budúci rok pri zdôrazňovaní silných domácich cenových tlakov s dynamickým rastom miezd. Trh sa teraz skôr prikláňa k tomu, že ECB pri ďalšom rozhodovaní zachová opatrný postoj a rozhodovať sa bude podľa aktuálnych podmienok v reálnej ekonomike. To znamená, že sadzby by mali po opustení vrcholu zotrvať ešte nejaký čas bez zmeny v reštriktívnom móde. V piatok sa už so silnými údajmi z amerického trhu práce výnosy vrátili k skokovitému dvojcifernému rastu a vymazali tak takmer celý týždenný pokles. Americký 10-ročný výnos nakoniec uzatváral o šesť bázických bodov nižšie na 4,43 percenta, zatiaľ čo jeho nemecký konkurent s rovnakou splatnosťou poklesol o štyri bázické body na 2,62 percenta.
K štvormesačným minimám pod hranicou 80 dolárov za barel sa vypredávala ropa, keď obchodníci vnímajú víkendové rozhodnutie kartelu OPEC+ o predĺžení škrtov v ťažbe do konca roku 2025 za nedostatočné na vybalansovanie dopytu a ponuky na trhu. Zdá sa, že združenie „hodilo do ringu uterák“ úsiliu vytlačiť cenu ropy k trojciferným úrovniam a od jesene naznačilo postupné zvyšovanie produkcie, keď zredukuje časť dobrovoľných škrtov v ťažbe. K tomu sa pridávajú i obavy o kondíciu americkej ekonomiky, čo by sa mohlo premietnuť do slabšieho dopytu po energii a palivách. Celkovo americká ľahká ropa WTI odpísala 1,9 percenta a uzatvárala na 75,5 dolára za barel. Ešte horšie bola na tom ropa Brent, ktorá stratila 2,5 percenta a uzatvárala na 79,6 dolára za barel. Vysokou volatilitou si prešlo zlato, ktoré postihol v závere týždňa masívny, takmer štvorpercentný výpredaj a jeho cena sa prepadla pod 2 300 dolárov.
Spočiatku jastrabia ECB a priaznivejší úrokový diferenciál nahrávali euru, ktoré posilnilo voči doláru nad hranicu 109 centov. Tieto úrovne však neudržalo, keďže sa zdá, že Fed po najnovších silných údajoch z amerického trhu práce za máj bude vyčkávať so znižovaním úrokových sadzieb. Tento impulz vrátil vzájomný kurz späť k hranici 1,08 EUR/USD.
Patrik Hudec, analytik J&T BANKY