Akciové trhy na oboch brehoch Atlantického oceána pokračovali v minulom týždni v odraze, paradoxne pre zverejnenie série slabých makrodát najmä z amerického trhu práce, ktoré signalizujú zvoľňovanie ekonomického rastu. To však bolo trhmi prijaté pozitívne, keďže to znamená pokles pravdepodobnosti, že kľúčové centrálne banky budú musieť v septembri pokračovať vo zvyšovaní základných úrokových sadzieb. Jednoducho slabší ekonomický rast by mal pomôcť tlmeniu inflačných tlakov, čo by malo tlačiť dlhopisové výnosy nadol (a naopak podporovať vyššie valuácie). Trhoví hráči pritom nie sú z vädnutia hospodárskeho rastu v zásade veľmi nervózni, keď veria (a makrodáta tomu zatiaľ aj celkom nasvedčujú) v jemné zosadnutie americkej ekonomiky, a hoci výhľady európskej ekonomiky sú horšie, nepredpokladajú v nej hlbokú recesiu. Aj preto si široký americký index S&P 500 pripísal v minulom týždni 2,5-percentný zisk, technologický index Nasdaq Composite rástol dokonca o 3,3 percenta pri 1,5-percentnom raste paneurópskeho indexu STOXX 600.
Dlhopisové výnosové krivky na oboch brehoch Atlantického oceána pokračovali v posune nadol, keď zverejňované makrodáta, či už z trhov práce, alebo rôzne predstihové indikátory ukazujú, že ekonomický rast by sa mal po celkom solídnom (v prípade Spojených štátov lepšom ako očakávanom) prvom polroku spomaliť, čo by malo prispieť k ďalšiemu spomaleniu inflačných tlakov. To bude znižovať tlaky na to, aby centrálne banky ďalej zvyšovali úrokové sadzby. Aj preto 10-ročný americký výnos klesol pod 4,2 percenta, pričom na krátkom konci nastal zosun o masívnych 20 bázických bodov tesne pod 4,9 percenta pri 2-ročnej splatnosti. Nemecká „desina“ sa miestami ponárala pod 2,5 percenta, no na konci týždňa napokon končila mierne nad touto métou, pričom krátky koniec sa takisto ponáral výraznejšie a padol pod trojpercentnú úroveň. Ceny podnikových dlhopisov pri pomerne konštruktívnej nálade na trhoch rástli pri kompresii rizikových prirážok.
Ropa v minulom týždni zastavila dvojtýždenný pokles a výrazne sa odrazila s posunom na najvyššie úrovne od novembra minulého roka, keď Brent rástol približne o šesť percent a zatváral tesne pod 89 dolármi a WTI si pripísala vyše sedempercentný zisk a končila na 86 dolároch. Ropa dokázala rásť napriek silnejúcemu presvedčeniu trhov čerpajúcemu energiu zo zverejnených predstihových makrodát o tom, že ekonomika Spojených štátov smeruje k spomaleniu tempa ekonomického rastu, eurozóna sa bude potácať na hrane recesie a rast čínskej ekonomiky zaostane za očakávaniami. Podpísali sa pod to predpoklady, že združenie OPEC+ bude pokračovať v obmedzovaní ťažby aj v nasledujúcich mesiacoch. Osobitne Saudská Arábia by predĺžiť dobrovoľné zníženie produkcie komodity a čoskoro by mali byť oznámené nové škrty, čo sa týka ruských exportov na medzinárodné trhy. Rastu ceny ropy pomohol aj výrazný pokles komerčných zásob amerických ropných produktov, ktoré od polovice júla padli o 34 miliónov barelov a vymazali všetok nárast od začiatku roka. To naznačuje, že aj keď bude rásť americká (a aj čínska ekonomika) pomalšie, dopyt po rope ostáva relatívne robustný a ponuka mu nestíha, čo znamená, že trh je naďalej v nerovnováhe. Plusom pre ropu sú aj očakávania, že čínski tvorcovia hospodárskej politiky sa budú snažiť rôznymi stimulačnými opatreniami stabilizovať ekonomický rast. Zlato si v minulom týždni pripísalo vyše jednopercentný zisk a zatváralo okolo 1 940 dolárov na štvortýždenných maximách, keď sa postupne znižujú prospekty toho, že Fed v septembri (a vôbec) doručí ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb v rámci aktuálneho cyklu sprísňovania menovej politiky, keď americká ekonomika (po prekvapujúco solídnom druhom kvartáli) vykazuje deceleráciu tempa rastu a chladnutie pracovného trhu, čo by malo prispieť k pokračovaniu disinflačného trendu.
Euro sa pokúšalo o odraz voči doláru v priebehu minulého týždňa a krátko sa mu podarilo posilniť voči americkej mene až nad 109 dolárových centov po tom, ako viaceré makrodáta z amerického trhu práce hovorili o jeho chladnutí (keď sa dopyt a ponuka dostávajú bližšie k rovnováhe, hoci zatiaľ stále je vo všeobecnosti na trhu previs dopytu) a rast americkej ekonomiky za druhý kvartál bol revidovaný nadol (no stále ukázal solídny rast 2,1 percenta na medzikvartálnej anualizovanej báze). V závere týždňa sa však vrátila spoločná mena eurozóny do niekoľko týždňov trvajúcej klesajúcej trajektórie voči doláru a vzájomný výmenný kurz klesol pod 108 dolárových centov na dvaapolmesačné minimá, keď na trhu prevážil názor, že hoci americká ekonomika spomaľuje, stále je dostatočne odolná na to, aby dosiahla jemné zosadnutie na rozdiel od eurozóny (a najmä Nemecka), kde sa zvyšuje šanca na (plytkú) recesiu.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY