Wall Street na tohtoročných maximách a zlato na historických rekordoch

Na prelome novembra a decembra pokračovalo víťazné ťaženie býkov na hlavných svetových akciových trhoch, ktoré priviedlo Wall Street na nové tohtoročné maximá a európske akcie na očný kontakt k letným vrcholom. Podpísala sa pod to výrazná korekcia dlhopisových výnosov z októbrových multiročných maxím v reakcii na zverejnenie série makrodát, ktoré hovoria o ráznom ústupe inflačných tlakov a ochladzovaní ekonomickej aktivity. To zvyšuje presvedčenie trhových hráčov, že kľúčové centrálne banky už nebudú ďalej zvyšovať úrokové sadzby, a, naopak, vedie k špekuláciám, že by ich nemuseli držať ani tak dlho v reštriktívnom pásme, ako si mysleli zhruba od polovice leta. Zlato prepísalo historické maximá práve pre očakávania skorého povoľovania menovopolitických oprát Fedu. Ropa klesla na najnižšie úrovne od júla, keď obchodníci vnímali najnovšie škrty združenia OPEC+ na prvý kvartál budúceho roka ako nedostatočné na vybalansovanie trhu. Pri konštruktívnej nálade na trhoch ostáva euro relatívne silné, hoci odovzdalo časť ostatných ziskov.

Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku pokračovali v minulom týždni v spanilej rely od začiatku novembra. Široký americký index S&P 500 si pripísal 0,8-percentný zisk, čo ho posunulo na nové tohtoročné maximá, a nachádza sa už len niečo vyše štyroch percent od historických maxím, pričom paneurópsky index STOXX 600 Europe rástol o 1,4 percenta a približuje sa k tohtoročným letným maximám, ktoré takisto nie sú príliš vzdialené od absolútnych vrcholov. Podpísala sa pod to neustávajúca korekcia dlhopisových výnosov z multiročných jesenných maxím v reakcii na zverejnenie série makrodát, ktoré hovoria o spomaľovaní globálneho ekonomického rastu, nie však jeho úplnom kolapse, v kombinácii s ráznym zvoľňovaním inflačných tlakov, kde sa tempo rastu spotrebiteľských cien v Spojených štátoch aj v eurozóne pohybuje už len okolo troch percent s azimutom k ďalšiemu spomaleniu. To zvýšilo presvedčenie trhových hráčov, že kľúčové centrálne banky už nebudú ďalej zvyšovať úrokové sadzby a, naopak, viedlo k rastu špekulácií, že by ich nemuseli držať ani tak dlho v reštriktívnom pásme, ako si mysleli zhruba od polovice leta. Jednoducho, obchodníci sa otáčajú chrbtom k scenáru reštriktívnej menovej politiky po dlhší čas, a to napriek upozorneniam centrálnych bankárov, že prvé „cuty“ sadzieb nemusia byť za rohom. Výsledkom je veľký (otázne, či opodstatnený) optimizmus, že Fed doručí prvé zníženie sadzieb už na jar budúceho roka a do konca roka zníži základné sadzby až na 4,25 percenta (dnes je vrchná sadzba pásma 5,50 percenta), pričom v prípade ECB sú očakávania podobné a trh implikuje, že na konci roka 2024 by mohla depozitná sadzba klesnúť až k 2,75 percenta (dnes dosahuje 4,0 percenta).

Dlhopisové trhy

Trend poklesu výnosov na dlhopisových trhoch sa na prelome novembra a decembra zrýchlil, keď 10-ročný americký výnos klesol za uplynulý týždeň o 27 bázických bodov na 4,20 percenta, pričom 10-ročný nemecký výnos sa posunul nižšie o takmer 30 bázických bodov a zatváral na 2,35 percenta. Za výrazným odrazom cien dlhopisov je publikácia série inflačných dát, ktoré hovoria, že tempo rastu spotrebiteľských cien sa v Spojených štátoch aj v eurozóne zvoľňuje, a to dokonca rýchlejšie v porovnaní s očakávaniami. Vedie to až k rastu očakávaní, že dvojpercentný menovopolitický inflačný cieľ by mohol byť dosiahnutý už v prvej polovici budúceho roka. Okrem toho zverejňované predstihové makrodáta ukazujú aj na ochladzovanie ekonomického rastu na prelome rokov (čo bude ďalej zvoľňovať inflačné tlaky). Tento vývoj vedie k rastu špekulácií, že centrálne banky nielenže už nedoručia ďalšie zvýšenia základných sadzieb (napriek tomu, že ich predstavitelia si nechávajú otvorené dvere k tejto možnosti), ale by nemuseli ani držať menovú politiku dlho v reštriktívnom pásme. Vskutku aktuálne započítava derivátový trh prvý „cut“ Fedu už na marec a kumulatívne zníženie úrokových sadzieb do konca roka o 125 bázických bodov, pričom v prípade ECB predpokladá otočku v menovej politike už na apríl a kalkuluje takisto s takmer piatimi zníženiami sadzieb po 25 bázických bodov. Pokles štátnych dlhopisových výnosov pri optimistickej nálade na trhoch sa odrazil do solídnych približne jednopercentných ziskov indexov podnikových dlhopisov v investičnom aj špekulatívnom ratingu v eurozóne aj v Spojených štátoch v uplynulom týždni.

Komoditné trhy

Ropa predĺžila sériu poklesov na piaty týždeň v rade, čo ju priviedlo na najnižšie úrovne od polovice júla, keď oba kľúčové benchmarky WTI aj brent zaznamenali približne jednopercentnú stratu. Severoamerická ropa WTI tak končila týždeň pod 75-dolárovou métou a severomorský Brent zatváral pod hranicou 80 dolárov. Ropný trh bol od začiatku minulého týždňa značne nervózny, keď čakal na výsledok komplikovaných rokovaní kartelu OPEC+, kde najmä Nigéria a Angola odmietali spolupracovať so Saudskou Arábiou a Ruskom ohľadne zníženia ťažby s cieľom vybalansovať ropný trh, ktorý sa dostáva do prebytku. Kartel sa napokon dohodol na dobrovoľnom znížení ťažby na prvé tri mesiace budúceho roka o 2,2 milióna barelov na dennej báze, čo uviedol v oficiálnom vyhlásení. Skutočne nové škrty v produkcii však predstavujú len približne desatinu z deklarovaného objemu. To obchodníci okamžite dekódovali a vnímali ich ako nedostatočné na vybalansovanie trhu, ktorý bude čeliť slabšiemu rastu dopytu pre zvoľnenie tempa rastu svetovej ekonomiky na prelome rokov. Okrem toho ide o dohodu na dobrovoľnej báze, čo pochopiteľne vyvoláva otázniky nad mierou jej dodržiavania. Vskutku 1,3 milióna z deklarovaného objemu škrtov je len predĺženie dobrovoľného obmedzenia Rijádu a Kremľa z ostatných mesiacov, ďalších 0,2 milióna predstavuje obmedzenie vývozu ruského vykurovacieho oleja, čo tak či onak pravidelne nastáva počas zimného obdobia. Ďalších približne 0,5 milióna barelov zníženia v ostatných krajinách je počítaných predovšetkým zo zvýšených kvót ťažby na rok 2024, najmä v prípade Spojených arabských emirátov, či z produkcie nad úroveň kvót ako v prípade Iraku. Trhoví hráči jednoducho dúfali vo väčšie reálne škrty OPEC+, ktorý ovláda zhruba 40 percent ropného trhu, a súčasné nastavenie jeho ťažby pri raste produkcie v nečlenských krajinách sa obchodníkom máli, čo môže viesť k dodatočným predajným tlakom na komoditu. 

Zlato zaknihovalo za minulý týždeň 4,3-percentný zisk, ktorý ho vytiahol nad 2 091 dolárov, čo predstavuje nové historické maximá. Žltý kov si za ostatné dva mesiace pripísal približne 14-percentný nárast, keď ho najskôr v októbri podporilo geopolitické napätie na Blízkom východe a v novembri výrazný pokles amerických dlhopisových výnosov pri čoraz hmatateľnejšom ústupe inflačných tlakov (nielen) v Spojených štátoch. Vskutku v priebehu uplynulého mesiaca klesol 10-ročný americký výnos o približne 70 bázických bodov k úrovniach 4,2 percenta, keď rastie presvedčenie trhových hráčov, že kľúčové centrálne banky už nebudú ďalej zvyšovať úrokové sadzby a, naopak, sa zvyšujú špekulácie, že by ich nemuseli držať ani tak dlho v reštriktívnom pásme, ako si mysleli zhruba od polovice leta. Prichádza k ráznemu posunu očakávaní prvého zníženia sadzieb Fedom už na marec, pričom ešte pred mesiacom derivátový trh očakával prvý „cut“ až v druhej polovici leta. Zároveň trh započítava rýchlejšie uvoľňovanie menovopolitických oprát, čo podporuje spolu s oslabení dolára rast cien zlata, keď obchodníci ignorovali pomerne opatrný slovník viacerých amerických centrálnych bankárov na čele so šéfom Fedu Jeromom Powellom o možnosti skorého štartu znižovania oficiálnych sadzieb.

Devízové trhy

Euro v minulom týždni skorigovalo svoju silu voči doláru a vzájomný výmenný kurz klesol z trojmesačných maxím o 0,6 percenta pod 109 dolárových centov. Vo všeobecnosti je spoločná mena oproti prelomu októbra a novembra na relatívne silných úrovniach, keď na finančných trhoch panuje konštruktívna nálada. Pozitívny sentiment čerpá energiu z predpokladov jemného zosadnutia americkej ekonomiky a nie príliš tvrdého zosadnutia európskej (hoci sa zrejme plytkej technickej recesii nevyhne) pri súčasnom dynamickom ústupe inflácie. To by mohlo centrálnym bankám na oboch brehoch Atlantiku dať priestor na pomerne skorý štart znižovania základných úrokových sadzieb. V ostatných dňoch pritom prišlo k výraznému tektonickému posunu očakávaní toho, že Fed by mohol doručiť prvý „cut“ už v marci a do konca roka to zopakovať ešte štyrikrát, pričom v prípade ECB je derivátový trh o niečo opatrnejší ohľadne uvoľňovania menovopolitických oprát a nevylučuje rovnaký počet znížení ako Fed.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY