Akcie vstúpili do mája ako na hojdačke

Obchodovanie na finančných trhoch sa v ostatnom týždni nieslo jasne v znamení májového zasadnutia Fedu, ktoré spôsobilo značné turbulencie. Fed zvýšil sadzby o pol percenta a potvrdil začiatok redukcie bilancie od nasledujúceho mesiaca. Zároveň nateraz vylúčil agresívnejší hike sadzieb o 0,75 percenta, čím značne uľavil investorom. Prvotná reakcia trhu tak bola značne priaznivá, veľmi rýchlo sa však otočila o 180 stupňov, okrem iného aj pre ďalší nárast výnosov na štátnych dlhopisoch, ktoré sú v zámorí na najvyšších priečkach od novembra 2018. Kombinácia vyšších výnosov a silnejšieho dolára nepraje zlatu, ktoré sa vypredávalo pod hranicou 1 900 dolárov. Naďalej zdražuje ropa, a to aj napriek nelichotivým vyhliadkam spomaľovania globálnej ekonomiky. Pre trh sú aktuálne dôležitejšie pretrvávajúce obavy z obmedzenia dodávok tejto komodity na svetové trhy.

AKCIOVÉ TRHY

Začiatok mája na akciových trhoch patril monetárnej politike. Americká centrálna banka prvýkrát od mája 2000 zvýšila úrokové sadzby až o 50 bázických bodov, čím sa dostali do pásma 0,75 až 1 percento. To bolo v súlade so širokým konsenzom, podobne ako aj oznámenie začiatku redukcie súvahy od júna, no prvé tri mesiace len polovičným tempom oproti avizovaným 90 miliardám dolárov. Šéf Fedu Jay Powell na tlačovej konferencii navyše jasne deklaroval cieľ rýchlo dostať pod kontrolu vysokú infláciu a dodal, že ekonomika, ako aj trh práce sú silné a dokážu čeliť vyšším sadzbám. Fed tak verí, že sa mu podarí zinscenovať mäkké pristátie ekonomiky, ktoré zaistí, že sa infláciu navzdory ďalším ponukovým šokom podarí skrotiť k dvojpercentnému cieľu banky bez toho, aby došlo k recesii. Na druhej strane Powell vylúčil zvyšovanie sadzieb ešte rýchlejším tempom, teda po 75 bázických bodoch, čo dodalo trhom úľavu a vyvolalo iskru ochoty podstupovať riziko. Wall Street reagovala na tieto slová rastom o tri percentá, čo predstavuje najväčší jednodenný zisk od mája 2020. Úľava trhu však netrvala príliš dlho a v podstate okamžite robustný rast vystriedal strmhlavý pád, pre americké akcie vôbec najhorší od vypuknutia pandémie koronavírusu. Prevážili totiž obavy z prehriateho trhu práce a stagflácie, keď sa zdá, že k skroteniu rekordnej inflácie bude predsa len potrebné agresívnejšie sprísňovanie menovej politiky, ktoré však priškrtí ekonomický rast – hrozí teda „tvrdé pristátie ekonomiky“. Americká Wall Street tak nakoniec klesala piaty týždeň v poradí, čo je jej najdlhšia séria od roku 2011. Blue chips index Dow Jones stratil 0,24 percenta, širší index S&P 500 poklesol o 0,21 percenta a technologický Nasdaq Composite odpísal až 1,54 percenta. Európske burzy nasledovali vývoj amerických konkurentiek a majú za sebou najhorší týždeň od začiatku vojny na Ukrajine, keď navyše riešia negatívne dosahy vojny na európsku ekonomiku a hroziace nové protiruské sankcie, ktoré majú zasiahnuť export ruskej ropy na Západ. Paneurópsky index STOXX Europe 600 uzatváral týždeň v hlbokej strate 4,55 percenta, britský index FTSE 100 zaknihoval stratu 2,09 percenta a nemecký DAX stratil rovné tri percentá. Nedarilo sa ani rozvíjajúcim trhom, keď index MSCI Emerging World odpísal 4,15 percenta.

DLHOPISOVÉ TRHY

Jastrabí Fed a silný americký trh práce, ktorý v súčasnosti zostáva podporným argumentom pre agresívnejšie uťahovanie menovej politiky Fedu, podporili v ďalšom raste výnosy amerických štátnych dlhopisov. 10-ročný americký výnos prekonal trojpercentnú hranicu až k 3,1 percenta a trh tak dáva Fedu jasne najavo, že rast sadzieb musí byť rýchlejší. Pozadu nezostávajú ani výnosy v eurozóne, keď sa množia špekulácie, že ECB začne dvíhať sadzby skôr, už na zasadnutí v júli. Nemecký benchmark sa tak pohybuje na sedemročných maximách nad 1,1 percenta.

KOMODITNÉ TRHY

Zlato pod tlakom rastúcich výnosov a silnejšieho dolára strácalo tretí týždeň v poradí a ustúpilo hlbšie pod 1 900-dolárovú hranicu na 1 883 dolárov. Naopak, na rastovej vlne sa niesla ropa s cenami nad 110 dolármi, keď kartel OPEC+ odolal výzvam k výraznejšiemu zvýšeniu svojej ťažby a pokračuje vo svojom tempe postupného zvyšovania produkcie zhruba o 400-tisíc barelov denne na mesačnej báze (aj to však má problém doručiť, keďže už teraz ťaží na hranici produkčných možností). Rastu cien komodity nahráva aj chystané embargo na dovoz ruskej produkcie do EÚ. Prekážkou výraznejšieho odrazu je pokles dopytu pre nové koronavírusové obmedzenia v Číne, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu v krajine a priživujú nelichotivé vyhliadky spomaľovania rastu globálnej ekonomiky. Americká ľahká ropa WTI uzatvárala týždeň so 4,9-percentným ziskom na 109,8 dolára za barel a severomorský benchmark Brent uzatváral v 2,8-percentnom zisku na 112,4 dolára za barel.

DEVÍZOVÉ TRHY

Návrat rizikovej averzie a jastrabí Fed priali americkému doláru, ktorý sa drží v blízkosti 20-ročných maxím voči košu svetových mien a 5-ročných maxím voči euru. V závere týždňa sa však kontinuálne posilňovanie americkej meny zastavilo, čomu nezabránili ani výborné čísla z amerického trhu práce, kde podľa Non-farm payrolls reportu vniklo v apríli mimo poľnohospodárstva zhruba 428-tisíc pracovných miest. Silný trh práce síce dáva Fedu muníciu k agresívnejším krokom v boji s rekordnou infláciou, tá sa však už môže blížiť k svojmu vrcholu, čo by naopak mohlo znížiť tlak na sprísňovanie menovej politiky v krajine. Do hry sa tak vrátilo euro, keď sa zdá, že ECB podľa vzoru ostatných centrálnych bánk začne skôr so zvyšovaním svojich úrokových sadzieb. Vzájomný kurz oboch mien sa ustálil na 1,05 EUR/USD.

Patrik Hudec, analytik J&T BANKY