Wall Street nasledovaná Európou prerušila svoju rastovú rely a akcie zaznamenali najhorší týždeň od marca. Súčasný sentiment ovplyvňuje realizácia predchádzajúcich ziskov s blížiacim sa koncom mesiaca i kvartálu, pričom medzi investormi rastú obavy z agresívnejšieho zvyšovania úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk v boji proti pretrvávajúcej vysokej inflácii, čo so sebou nesie riziko spomalenia ekonomickej aktivity a prípadnej recesie, čo naznačili i slabšie júnové PMI z priemyslu i v službách na oboch brehoch Atlantického oceánu.
Jastrabie posolstvá z posledných zasadnutí Fedu i ECB neboli spočiatku trhmi príliš vypočuté, čo sa zmenilo až v minulom týždni, keď Jayom Powellom nepríjemné pripomenutie reality pred Kongresom v podobe naznačenia ešte minimálne jedného zvýšenia úrokových sadzieb Fedu s tým, že do konca roka nadol určite nepôjdu, spustilo plošný výpredaj naprieč celým akciovým trhom v USA i Európe. Olej do ohňa výpredajov priliala aj Bank of England, ktorá prekvapila trhy zvýšením sadzieb až o 50 bázických bodov, pričom mnohé ďalšie centrálne banky sa prezentovali ostražitým jastrabím slovníkom. Investori sa preto obávajú, že protiinflačné ťaženie centrálnych bánk až príliš doľahne na ekonomický rast. Stále však ide len o drobný výber ziskov z predchádzajúcej akciovej rely a nie o nejaký masívny zosun smerom nadol. Toho by sme sa mohli dočkať až v prípade slabších výsledkov a výhľadov firiem na najbližší kvartál, prípadne vďaka silným dátam z reálnej ekonomiky a najmä „lepkavosti“ inflácie, ktoré by nútili centrálne banky do ešte prísnejšej politiky zvyšovania úrokových sadzieb. Celkovo v USA blue chips index Dow Jones poklesol o 1,67 percenta, širší index S&P 500 prerušil päťtýždňovú víťaznú sériu poklesom o 1,39 percenta a technologický Nasdaq až osemtýždňový rast poklesom o 1,44 percenta. V Európe paneurópsky index STOXX Europe 600 stratil 2,93 percenta, britský benchmark FTSE 100 2,37 percenta a nemecký DAX až 3,23 percenta.
Dodatočné zvyšovania úrokových sadzieb sa zdajú nevyhnutnosťou po celom svete, aby sa centrálnym bankám podarilo dostať stále vysokú infláciu k vytýčenému dvojpercentnému cieľu. So zvyšovaním úrokových sadzieb počíta aj trh, čo odzrkadľovali i rastúce výnosy na štátnych dlhopisoch naprieč všetkými západnými krajinami, no tento pohyb bol nakoniec eliminovaný slabšími indexmi PMI z oboch brehov Atlantiku ako v priemysle, tak i v službách, čo vyvolalo obavy investorov o ekonomiku. Americký 10-ročný výnos nakoniec uzatváral týždeň o tri bb nižšie na 3,73 percenta, jeho nemecký konkurent klesal ešte výraznejšie až o 12 bb na 2,35 percenta.
Z vývoja na trhu a rastúcej rizikovej averzie nedokáže ťažiť zlato, ktoré sa prepadlo o 1,88 percenta na najnižšie úrovne od marca a zhora sa približuje k hranici 1 900 dolárov. Výpredajom sa nevyhla ani ropa, keď sa investori obávajú ďalšieho sprísňovania menovej politiky vo svete, čo by mohlo viesť k pomalšiemu rastu svetovej ekonomiky a tým pádom zníženiu globálneho dopytu po energii a palivách. Komodita stratila zhruba 3,6 percenta a americká ľahká ropa WTI uzatvárala pod 70 dolármi na 69,16 dolára za barel a severomorský Brent na 73,85 dolára za barel.
Na jastrabie vyhliadky Fedu nedokáže reagovať americký dolár, ktorý voči euru oslabil prechodne až na šesťtýždňové minimá na hranici 110 centov, keď investori naďalej počítali s tým, že pokračovanie reštriktívnej menovej politiky ECB bude predsa len prísnejšie ako v prípade Fedu. Kurz EUR/USD sa však až v samom závere týždňa odrazil pod 109 dolárových centov po tom, ako júnové prieskumy PMI z eurozóny ukázali spomalenie ekonomickej aktivity až k hrane kontrakcie.
Patrik Hudec, analytik J&T BANKY