Minského moment AI, jenová spiatočka a strach z recesie

Wall Street klesala tretí týždeň v rade a v červených číslach končili všetky hlavné svetové akciové indexy. Stojí za tým súhrn niekoľkých faktorov. Prvým je spľasínajúci hype okolo umelej inteligencie po tom, ako kvartálne hospodárske čísla a výhľady veľkých technologických firiem ukazujú, že veľké kapitálové výdavky do nej bude náročné monetizovať. Ďalším je spiatočný chod jenových carry obchodov a oslabenie dolára, kde sa lacné jenové úvery používali na nákup dolárových aktív. Tretím je panikárenie trhov z recesie v Spojených štátoch po zverejnení niekoľkých slabších makrodát. Nervozita a averzia voči riziku spôsobili kolaps dlhopisových výnosov a priblíženie sa zlata k júlovým historickým maximám. Obavy z pomalého globálneho ekonomického rastu zhodili ceny ropy na dvojmesačné minimá.

Akciové trhy

Na prelome júla a augusta na finančných trhoch výrazne narástla nervozita, ktorá sa v závere minulého týždňa preklápala až do paniky, keď sa index strachu VIX za pár dní zdvojnásobil a atakoval kovidové úrovne. Všetky hlavné svetové akciové trhy sa dostali pod intenzívny predajný tlak, pričom Wall Street meraná indexom S&P 500 zaknihovala tretí stratový týždeň po sebe, keď klesla o dve percentá, paneurópsky index STOXX 600 vymazal takmer tri percentá a japonský index Nikkei 225 odovzdal takmer päť percent. Za výpredajmi bol súhrn viacerých faktorov. Prvým bol „Minského moment“ umelej inteligencie, kde kvartálne výsledky a výhľady väčšiny Big Tech AI firiem sklamali investorov (hoci samy osebe boli vo všeobecnosti solídne s medziročným rastom ziskov aj tržieb). Medzi trhovými hráčmi totiž rastie nervozita, že veľké kapitálové výdavky do umelej inteligencie neprinesú požadovanú  rýchlu návratnosť. Technologický index Nasdaq Composite vstúpil do korekcie, keď z nedávnych historických maxím klesol už o viac ako 10 percent, pričom pod tlakom sú najmä akcie sektora polovodičov, ktoré agregátne merané Philadelphia Semiconductor Indexom klesli o vyše 20 percent a sú v medveďom trhu. Index Magnificient 7 sa oslabil z nedávnych historických maxím o vyše 15 percent. Ďalším predajným faktorom bol „reverse yen carry trade“ po tom, ako Bank of Japan konečne zvýšila úrokové sadzby, čím klesol úrokový diferenciál v prospech dolára, čo vyvolalo zatváranie dlhých dolárových pozícií financovaných práve pôžičkami v jenoch. Veľký objem japonského kapitálu sa tak začal vracať zo zahraničia do Japonska pri prudkom posilnení japonského jenu, čo bolo ďalším faktorom výpredaja rizikových aktív. Tretím faktorom, ktorý zintenzívnil efekt jenovej spiatočky, bolo zverejnenie série slabých amerických makrodát, ktoré vyvolávajú otázniky ohľadne jemného zosadnutia americkej ekonomiky, čo stlačilo americkú výnosovú krivku prudko nadol pri raste očakávaní, že Fed v septembri urobí „dvojnásobný cut“ sadzieb a do konca roka doručí až štyri zníženia o 25 bázických bodov pri strachu z príchodu recesie.

Dlhopisové trhy

Americká výnosová krivka zaznamenala v minulom týždni rázny pokles, keď krátky koniec pri dvojročnej splatnosti spadol k 3,8 percenta, čo je najnižšia úroveň od jari 2023, a 10-ročný výnos na dlhom konci zatváral obchodovanie na 3,8 percenta, čo sú minimá od prelomu minulého a tohto roka. Tým prišlo prakticky k takmer úplnému odinvertovaniu výnosovej krivky, ktorá je prevrátená rekordne dlhý čas. K pádu výnosov prišlo, keď je čoraz viac zrejmé, že Fed začne v septembri s cyklom uvoľňovania menovej politiky (najmä preto prudko klesá dlhý koniec) a to vzhľadom na ustupujúcu infláciu a po zverejnení ostatnej série slabších makrodát na čele s júlovým nonfarm payrolls reportom z miestneho trhu práce, ktorý vyvoláva otázniky nad azimutom soft landingu (najmä preto klesá dlhý koniec). K poklesu výnosov prispela aj korekcia na Wall Street, ktorá v závere týždňa nadobúdala na intenzite, čo zvyšovalo dopyt po bezpečí dlhopisov americkej vlády. Nemecké výnosy sa trendovo posúvali rovnakým smerom ako americké. Desaťročný „Nemec“ klesol preto za týždeň o viac ako 20 bázických bodov na 2,15 percenta, čo predstavuje najnižšie úrovne od prelomu januára a februára. Prispeli k tomu faktory slabého oživenia nemeckej ekonomiky, ktoré naznačili „tvrdé“ dáta negatívneho rastu HDP za druhý kvartál, ako aj „mäkké“ predstihové ukazovatele na čele s indexmi PMI. Okrem toho výnosy tlačili nadol aj obavy zo slabého ekonomického oživenia v USA a Číne – hlavných obchodných partnerov eurozóny.

Komoditné trhy

Ropa stratila v minulom týždni približne päť percent, keď severomorský benchmark Brent klesol hlbšie pod 80-dolárovú métu a texaská ropa WTI pod 75 dolárov. Séria poklesu ropy sa natiahla už na štvrtý týždeň za sebou. Pod negatívny vývoj komodity sa v minulom týždni podpísalo zverejnenie viacerých slabých makroekonomických predstihových ukazovateľov zo Spojených štátov, z Číny a eurozóny, troch kľúčových ekonomických regiónov, ktoré naznačujú pomerne slabý ekonomický rast. Najmä ekonomické dáta z USA s ochladzovaním trhu práce vyvolávali silné znepokojenie a otázniky nad smerovaním k jemnému zosadnutiu lokálneho hospodárstva. To spôsobuje obavy z len pozvoľného globálneho rastu dopytu po rope v čase, keď by združenie OPEC+ malo postupne od jesene zvyšovať ťažbu. Faktor slabnúcej ekonomickej aktivity prevážil nad opäť rastúcim geopolitickým napätím na Blízkom východe, kde sa ešte v druhej polovici júla črtali čoraz jasnejšie obrysy dohody o prímerí medzi Hamásom a Izraelom. Ani raketový útok na športové podujatie na Izraelom okupovaných sýrskych Golanských výšinách, izraelská odveta na libanonský Hizballáh, počas ktorej zahynul jeden z jeho lídrov Fuád Šukra, a bombový atentát na najvyššieho politického vodcu Hamásu Ismaíla Haníjiho v Teheráne spolu s oznámenou pomstou Iránu však nedokázali trvalejšie podporiť ceny ropy. To dokumentuje mieru nervozity medzi obchodníkmi zo slabosti dopytu.

Zlato sa priblížilo k historickým maximám z polovice júla, keď zatváralo nad 2 440 dolármi a za týždeň si pripísalo 2,4 percenta. Podpísal sa pod to výrazný pokles americkej dlhopisovej výnosovej krivky, kde 10-ročný benchmark klesol k 3,8 percenta na najnižšiu úroveň od začiatku roka a na krátkom konci klesol dvojročný výnos tiež k 3,8 percenta na najnižšie úrovne od jari 2023. Po zverejnení série slabších ako očakávaných makrodát z americkej ekonomiky, ktoré vyvolávajú otázniky nad jej smerovaním k jemnému zosadnutiu a vedú k hlasným špekuláciám o recesii, prišlo ku kolapsu dlhopisových výnosov, keď trh začal kalkulovať, že Fed doručí v septembri „dvojnásobný cut“ úrokových sadzieb a do konca roka spolu až štyri zníženia po 25 bázických bodov, a súčasne aj k rastu dopytu po bezpečí práve v podobe zlata. Špeciálne pri turbulenciách na akciových burzách a páde Big Tech AI firiem.

Devízové trhy

Euro malo tendenciu sa väčšinu minulého týždňa oslabovať voči doláru, keď na trhoch panovalo väčšinové presvedčenie podporené zverejňovanými predstihovými dátami, že oživovanie ekonomiky eurozóny sa trocha zasekáva, a to napriek zverejnenému lepšiemu ako očakávanému rýchlemu odhadu rastu HDP za druhý kvartál. Znepokojenie však vyvolala kontrakcia nemeckej ekonomiky. Zasadnutie Fedu, ktorý podľa očakávaní ponechal úrokové sadzby po ôsmykrát bez zmeny, naznačilo, vzhľadom na ustupujúce inflačné tlaky, chladnutie trhu práce a spomaľovanie spotreby domácností, začiatok uvoľňovania menovej politiky v septembri. Dolár sa začal prudšie oslabovať až v závere týždňa po zverejnení zhoršenia nálady v americkom výrobnom sektore podľa júlového prieskum ISM výroby a najmä po publikácii slabého júlového čistého prírastku pracovných miest podľa nonfarm payrolls reportu spolu so spomalením tempa rastu miezd. Kombinácia slabších amerických makročísel a výpredajov na Wall Street, kde investori precitajú z eufórie okolo umelej inteligencie, spustila šírenie naratívu o riziku recesie v USA a spôsobila kolaps amerických dlhopisových výnosov, čo sa pretavilo do ráznych strát dolára, ktorý klesol voči euru na dvojtýždenné minimá. Dolár a rizikové aktíva vo všeobecnosti dostával pod tlak aj spätný chod jenových carry trades po tom, ako Bank of Japan zvýšila konečne úrokové sadzby. Japonský jen sa posilnil v minulom týždni voči doláru o vyše 4,5 percenta, keď investori zatvárali krátke jenové pozície (úvery v nízko úročených jenoch boli menené na doláre a investované do dolárových aktív) a vracali sa späť do Japonska pri prospektoch klesajúceho úrokového diferenciálu v prospech dolára (Bank of Japan začína sprísňovať menovú politiku, kým Fed je na prahu jej uvoľňovania).

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY