Akciové trhy strácali druhý týždeň za sebou, keď investorov čoraz viac znepokojuje situácia okolo dlhového stropu Spojených štátov, a negatívnu pachuť stále spôsobuje stres okolo regionálnych bánk, ktorý zráža i celkovú náladu amerických spotrebiteľov. Zo širšieho uhla pohľadu pritom rastie nervozita z pretrvávajúcich zvýšených inflačných tlakov v dlhodobom horizonte a možnej straty vztlaku americkej ekonomiky s rizikom jej pádu do recesie v závere roka spolu s možným poklesom firemných ziskov ako výsledku reštriktívnej menovej politiky. V takomto nervóznom prostredí sa darí doláru, ktorý negatívne tlačí na ocenenie komodít.
Druhý májový týždeň na akciových trhoch neoplýval výraznejšou volatilitou a hlavné indexy na oboch stranách Atlantiku ním preplávali bez väčšieho pohybu. Kľúčovými premennými pre trh zostávajú výkon ekonomiky, rýchlosť ústupu inflácie a výhľadový obrat menovej politiky smerom k jej uvoľňovaniu. Optimizmus panoval z pokračovania disinflačného procesu v americkej ekonomike, no ten bol limitovaný obavami, že vädnutie inflácie predznamenáva príchod recesie pre reštriktívnu menovú politiku. Trh tiež vyčkáva na vývoj okolo fiškálnej politiky, konkrétne dlhového stropu, ktorý bude treba v USA navýšiť, čo býva tvrdý politický boj. Rástli najmä technologické akcie, ktoré ako aktíva s dlhou duráciou profitovali z poklesu dlhopisových výnosov. Celkovo na Wall Street blue chips index Dow Jones odpísal 1,1 percenta, širší index S&P 500 stratil 0,3 percenta, zatiaľ čo technologický Nasdaq Composite vzrástol o 0,4 percenta. Paneurópsky index STOXX Europe 600 stagnoval na zelenej nule, zatiaľ čo britský benchmark FTSE 100 a nemecký index DAX poklesli rovnako o 0,3 percenta.
S prispením ustupujúcej inflácie, ochladzovania trhu práce, zadrhávania ekonomiky, nervozity z kondície menších amerických bánk, ktoré čelia odlivu depozít a problémom s dlhovým stropom, tak na trhu silia očakávania, že Fed pôjde so svojimi sadzbami po konci cyklu zvyšovania úrokových sadzieb rýchlo dole. Na tento vývoj reagovali spočiatku výnosy na dlhopisoch, ktoré v zámorí skokovito klesali, a výrazne za nimi nezaostávala ani Európa, no v závere týždňa bol tento pohyb vymazaný zvýšenými inflačnými očakávaniami v USA v dlhodobom horizonte. Americký 10-ročný benchmark tak nakoniec stúpol o tri bázické body na 3,46 percenta, zatiaľ čo jeho nemecký konkurent s rovnakou splatnosťou poklesol o dva bázické body na 2,28 percenta.
Posilňujúci dolár tlačil nadol ceny komodít, keď zlato prestáva fungovať ako protiinflačné útočisko a jeho cena sa priblížila späť k 2 000-dolárovej hranici. Ropa sa konsolidovala nad 70 dolármi, keď veľmi rýchlo vyčerpala svoj rastový potenciál po svojom odraze z ročných miním, kam spadla pre obavy zo spomalenia globálnej ekonomiky a tým aj poklesu dopytu po energii a palivách, ktoré kompenzujú i zníženie dodávok kartelu OPEC+ a obnovenie nákupov komodity do amerických strategických zásob. Americká ľahká ropa WTI sa prepadla o 1,8 percenta na rovných 70 dolárov za barel a severomorský benchmark Brent odpísal 1,5 percenta a pohybuje sa na 74 dolároch za barel.
V dozvukoch zasadnutí Fedu i ECB zostáva porazené euro, ktoré voči doláru už oslabilo na mesačné minimá pod hranicu 110 centov. Americká mena ťaží z poklesu záujmu investorov o rizikovejšie aktíva, za ktorým stojí okrem iného neistota okolo vývoja menovej politiky Fedu a navýšenia dlhového stropu v USA.
Patrik Hudec, analytik J&T BANKY