Americká Wall Street prepisovala celý týždeň svoje historické maximá v rámci Trumpovej povolebnej rely. Trh očakáva, že (staro)nový pravicový prezident Donald Trump spolu s Kongresom pod vedením republikánov ľahšie naplní svoj predvolebný program znižovania korporátnych daní, deregulácií a probiznis opatrení, ktoré vytvoria priestor na rýchlejší ekonomický rast v porovnaní s ľavicovou demokratickou administratívou. To je pre trhy pozitívny impulz, ktorý zatieňuje i obavy z hlbokého rozpočtového deficitu, ktorý nová administratíva ešte viac navýši, a hrozby nových ciel, ktoré by mohli prispieť k opätovnému rozkrúteniu inflačnej špirály. Nákupný apetít investorov podporil i Fed, ktorý po druhýkrát v tomto cykle znížil úrokové sadzby (tentoraz o štvrť percenta), a pozitívne pokračujúca už pomaly končiaca výsledková sezóna, ktorá prináša v súčte veľmi dobré výsledky, keď až 75 percent spoločností reportovalo lepšie výsledky na úrovni tržieb i ziskovosti.
Finančné trhy boli v minulom týždni výrazne ovplyvnené americkými prezidentskými voľbami. Očakávané jasné víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, doplnené o ovládnutie Kongresu republikánmi, trh náležite ocenil a americká Wall Street v tzv. Trump trade relly výrazne prepisovala svoje historické maximá na všetkých hlavných akciových indexoch. Za eufóriou stoja očakávania republikánskeho znižovania korporátnych daní, deregulácií a viac probiznis hospodárskej politiky v porovnaní s končiacou ľavicovou demokratickou administratívou Josepha Bidena. Hlavný akciový index S&P 500 od utorka pridal 4,5 percenta, vďaka čomu posunul svoje historické maximum na dostrel 6 000 bodov. Zároveň ide o najväčší povolebný nárast v histórii a najlepšiu štvordňovú bilanciu za ostatné dva roky. K rely prispel i holubičí Fed, ktorý pokračuje v uvoľňovaní svojej menovej politiky ďalším znížením úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. Celkovo širší index S&P 500 uzavrel týždeň nárastom o 4,66 percenta, blue chips index Dow Jones posilnil o 4,61 percenta, technologický index Nasdaq Composite uzavrel so ziskom 5,47 percenta a index malých firiem Russell 2000 sa zvýšil až o 8,57 percenta. Obchodovanie v Európe sa skončilo v červených číslach, k čomu prispela skutočnosť, že Trumpova politika nemá Európe čo ponúknuť. Pozornosť investorov smeruje aj ak politickým turbulenciám v Nemecku, kde sa rozpadla vláda Olafa Scholza a na jar sa pravdepodobne krajina nevyhne predčasným voľbám. V týždennom horizonte skončili regionálne indexy takto: paneurópsky index Europe 600 klesol o 0,84 percenta, britský index FTSE 100 odpísal 1,28 percenta a nemecký DAX prišiel o 0,21 percenta.
Americká výnosová krivka sa v prvej reakcii na volebný výsledok posunula na najvyššie úrovne od začiatku júla pre očakávania, že Trumpov establishment bude síce robiť prorastovú hospodársku politiku, no jeho protekcionizmus v podobe ciel bude zvyšovať inflačné tlaky, čo bude v konečnom dôsledku tlmiť tlak na uvoľňovanie menovej politiky Fedu. Výnosy však nakoniec pomerne výrazne korigovali svoj povolebný nárast, k čomu prispelo znižovanie úrokových sadzieb Fedom. Výnosy padali aj v Európe, čo súvisí s politickým vývojom v Nemecku, kde sa de facto rozpadla vláda. Celkovo americký 10-ročný výnos spadol o osem bázických bodov na 4,3 percenta a jeho priamy nemecký konkurent s rovnakou splatnosťou o štyri bázické body na 2,37 percenta.
Ropa Brent sa spočiatku udomácňovala nad 75-dolárovou métou a WTI nad 72 dolármi, keď na trhu boli cítiť dozvuky odloženia zvýšenia ťažby združením OPEC+ v decembri. Trhy okrem toho prihliadali na bublajúce napätie na Blízkom východe. V závere týždňa však jej cena pomerne výrazne klesla po tom, čo sa zmiernili obavy z prerušenia produkcie v Mexickom zálive pre hurikán Rafael. Komodita zakončila týždeň v prípade americkej ropy WTI o 1,3 percenta vyššie na 70,4 dolára za barel, severomorská ropná zmes Brent o 1,1 percenta vyššie na 73,9 dolára za barel. Drahé kovy na čele so zlatom neodolali tlaku posilňujúceho dolára a rastúcich výnosov na dlhopisoch a skokovito oslabovali. Žltý kov stratil 1,9 percenta a uzatváral pod 2 700-dolárovou métou. Z dlhodobého hľadiska by však zlato malo byť jednou zo stávok na Trumpa a malo by predstavovať zaistenie pred akoukoľvek infláciou vyplývajúcou z jeho navrhovaných ciel.
Dolár spočiatku profitoval zo zvolenia Donalda Trumpa do Bieleho domu, keď prospekty pravicovej ekonomickej politiky zlepšujú potenciál ekonomického rastu Spojených štátov. Euro je pod tlakom pre obavy z toho, že Trump zavedie clá na európske dovozy, čo by znamenalo pomalší ekonomický rast eurozóny/EÚ. Vzájomný kurz sa tak v priebehu týždňa dostal k štvormesačnému minimu z hľadiska eura pod hranicou 1,07 EUR/USD. Po rozhodnutí americkej centrálnej banky znížiť základnú úrokovú sadzbu o štvrť percenta však dolár stratil vietor z plachiet, a tak odovzdal časť ziskov z predchádzajúceho obdobia a voči euru sa vrátil nad hranicu 107 centov. I tak však v týždennom horizonte posilnil voči euru o viac ako percento.
Patrik Hudec, analytik J&T BANKY