Americká Wall Street po predchádzajúcom výpredaji rástla sedem dní v kuse a hlavnému akciovému indexu S&P 500 chýbajú už len dve percentá na návrat na svoje historické maximá. Nákupný apetít investorov podporil priaznivý vývoj spotrebiteľskej inflácie, ktorej rast bol v júli najnižší od marca 2021. Jasný dezinflačný trend v kombinácii s ochladzujúcim sa trhom práce tak rozväzuje ruky americkej centrálnej banke v potenciálnom znižovaní úrokových sadzieb na septembrovom zasadnutí. Centrálni bankári by sa mali rozhodovať medzi štvrť- a polpercentným znížením sadzieb. My sa zatiaľ prikláňame k menej agresívnemu „cutu“ o štandardných 0,25 percenta, keďže stále veríme v mäkké zosadnutie americkej ekonomiky na konci cyklu zvyšovania úrokových sadzieb. Tento výhľad podporili i solídne maloobchodné tržby, ktoré znížili obavy z možnej recesie v najväčšej svetovej ekonomike. Takýto vývoj nahrával poklesu výnosov na štátnych dlhopisoch a oslabovaniu dolára, ktorý sa voči euru pohybuje na najnižších úrovniach od začiatku roka. Na slabšiu americkú menu priaznivo reagujú komodity na čele so zlatom, ktorého cena po prvýkrát dosiahla 2 500 dolárov za trójsku uncu.
Zámorské akciové trhy predviedli raketovú rely, ktorá sa pretavila do najvýkonnejšieho týždňa od novembra minulého roka. Za celý uplynulý týždeň si blue chips index Dow Jones pripísal 2,94 percenta, širší index S&P 500 pridal 3,93 percenta a technologický index Nasdaq Composite spevnil až o 5,29 percenta. K rastu akciových trhov prispeli priaznivé dáta z americkej ekonomiky, po ktorých ustúpili obavy z možnej recesie na konci cyklu zvyšovania úrokových sadzieb Fedom. Zároveň ustupujúca inflácia a ochladzujúci sa trh práce dláždia cestu k septembrovému zníženiu úrokových sadzieb Fedom, prvému od roku 2020. Konštruktívna nálada sa preliala aj na európske akciové trhy. Celkovo paneurópsky index STOXX Europe 600 posilnil o 2,46 percenta, nemecký DAX o 3,38 percenta a britský benchmark FTSE 100 pridal 1,75 percenta.
Dlhopisový trh si prešiel väčšou volatilitou, keď na jednej strane ďalšie spomalenie inflácie utvrdilo trh, že Fed sa blíži od septembra k postupnému znižovaniu úrokových sadzieb, súčasne však rast maloobchodných tržieb rozptýlil obavy, že by americká ekonomika smerovala do recesie, čo zas indikuje menšiu potrebu zásahu Fedu. Desaťročný americký výnos tak pokračoval vo svojom poklese a týždeň uzatváral o šesť bázických bodov nižšie na úrovni 3,88 percenta. Naopak, výnosy v jadre eurozóny mali tendenciu mierne rásť, keď nemecký 10-ročný benchmark stúpol o dva bázické body na 2,25 percenta.
Ropa neudržala svoje zisky a týždeň zakončila zhruba s dvojpercentnými stratami, keď obavy zo spomaľovania globálnej ekonomiky a tým aj dopytu po energii a palivách prevážili nad pretrvávajúcim napätím na Blízkom východe, kde sa trhy obávajú možnej reakcie Iránu voči Izraelu za zabitie vodcu palestínskeho teroristického hnutia Hamás z minulého mesiaca. Cena zlata vzrástla o 2,08 percenta a po prvýkrát v histórii sa dostala nad 2 500 dolárov za trójsku uncu, keď ju podporujú očakávania znižovania úrokových sadzieb Fedom už na najbližšom zasadnutí. Žltý kov sám osebe negeneruje výnos, a tak jeho atraktivita rastie s nižšími výnosmi dlhopisov a oslabujúcim dolárom. Časť investorov takisto považuje zlato za bezpečnú investíciu pred geopolitickými rizikami a dopyt po zlate v posledných rokoch živia aj vysoké objemy nákupov fyzického zlata zo strany svetových centrálnych bánk.
Na devízovom trhu oslaboval americký dolár voči košu svetových mien, k čomu prispeli vyhliadky na znižovanie úrokových sadzieb už na septembrovom zasadnutí Fedu. S nepriaznivým úrokovým diferenciálom americká mena voči euru testovala hranicu 110 centov a nakoniec uzatvárala tesne nad ňou na sedemmesačných minimách.
Patrik Hudec, analytik J&T BANKY