Na Wall Street pokračoval výber ziskov z predošlej masívnej rely, ktorá vytlačila technologický sektor a najmä Big Tech firmy okolo umelej inteligencie na rekordné úrovne s vysokými valuáciami. Súčasne prichádzalo k rotácii kapitálu do cyklických hodnotových firiem s nižšou trhovou kapitalizáciou a nižšími valuáciami, ktoré by mali hospodársky viac benefitovať z menej reštriktívnej menovej politiky a jemného zosadnutia americkej ekonomiky. Ustupujúca inflácia tlačila dlhopisové výnosy najskôr nadol, no neskôr prevážil Trumpov efekt očakávanej fiškálnej expanzie a proinflačnej hospodárskej politiky, čo sa pretavilo aj do rastu zlata na nové historické rekordy a do odrazu dolára zo štvormesačných miním voči euru. Správy, že prímerie medzi Izraelom a Hamásom má čoraz jasnejšie obrysy, tlačili ceny ropy nadol.
Wall Street vstúpila do nového týždňa ziskmi s posunom na nové historické maximá a európske akcie ich kopírovali, za čím stál rast pravdepodobnosti zvolenia republikána Donalda Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov v novembri po atentáte na neho. Trh kalkuluje, že Trump bude v Bielom dome znamenať viac expanzívnu fiškálnu politiku, nižšie dane a potenciálne menej regulácií, teda prostredie, ktoré by malo relatívne priať ekonomickému rastu a rastu firemných ziskov. Plusom bol aj pokles dlhopisových výnosov pri ustupujúcej inflácii, čo by malo znamenať, že Fed by mohol už v septembri začať so znižovaním úrokových sadzieb, čo signalizoval aj jeho šéf Jerome Powell. Z nižších úrokových sadzieb a zo solídneho ekonomického rastu pri očakávaní jemného zosadnutia americkej ekonomiky začali profitovať najmä hodnotové akcie malých firiem, ktoré sú valuačne relatívne lacné a ktoré za ostatných niekoľko mesiacov len stagnovali. Index malých firiem Russell 2000 narástol za dva týždne o vyše 10 percent a posunul sa na najvyššie úrovne od jesene 2021. Na trhu bolo vidno silnejšie znaky rotácie kapitálu mimo bohato naceneného rastového Big Tech sektora okolo umelej inteligencie práve do menších cyklických hodnotových akcií. Veľa investorov pristúpilo k výberu ziskov z titulov, ktoré niekoľko mesiacov ťahali trh nahor ako Nvidia, Apple, Alphabet, Meta či Microsoft. Pomer rizika a výnosu týchto akcií sa nejavil ako atraktívny a mnoho investorov si myslí, že priestor na rast doterajších lídrov trhu sa javí ako limitovaný a nižší ako priestor na pokles v najbližších mesiacoch, špeciálne, ak hospodárske čísla pri práve sa začínajúcej firemnej výsledkovej sezóne za druhý kvartál a výhľady sklamú očakávania trhov. Pád akcií technologických gigantov nakoniec znamenal, že technologický index Nasdaq Composite skončil na týždennej báze v 3,6-percentnej strate a široký index S&P 500 klesol o takmer dve percentá. Na druhej strane Russell 2000 narástol o necelé dve percentá a Dow Jones o 0,7 percenta.
Desaťročný americký dlhopisový výnos sa v úvode týždňa posunul na štvormesačné minimá, keď sa miestami pohyboval pod 4,15 percenta. Inflačný vývoj v Spojených štátoch jednoducho ukazuje udržateľný návrat smerom k dvojpercentnému cieľu Fedu a obavy z druhej inflačnej vlny ustupujú. Okrem toho v ostatných týždňoch bola zverejnená séria amerických makrodát, ktoré zaostali za očakávaniami a naznačovali, že inak solídna ekonomická aktivita sa prestáva zlepšovať. To jednoducho znamená, že rastie priestor na skoré uvoľnenie menovej politiky Fedu, kde derivátový trh s takmer 100-percentnou pravdepodobnosťou vidí prvý „cut“ a v nasledujúcich šiestich mesiacoch ďalšie dva. V druhej polovici týždňa však ceny amerických dlhopisov začali klesať, a teda výnosy rásť, keď v piatok končili na úrovni 4,25 percenta. Určitý podiel mal na tom faktor Trump, čo znamená, že trh kalkuluje s vysokou pravdepodobnosťou, že Donald Trump bude po streľbe naňho opätovne zvolený do Bieleho domu, jeho establishment nebude príliš hľadieť na konsolidáciu verejných financií a obchodná protekcionistická politika bude vytvárať vyššie inflačné tlaky. Výnosy v eurozóne viac-menej kopírovali vývoj v Spojených štátoch. Zasadnutie ECB, kde menová politika ostala podľa širokého konsenzu nezmenená, bolo prakticky „non event“, keď trh anticipuje, že banka ďalej uvoľní menovú politiku v septembri.
Ropa pokračovala druhý týždeň v stratách, keď klesla približne o tri percentá. Severomorská zmes Brent spadla pod 83-dolárovú métu a texaský benchmart WTI sa priblížil k 80-dolárovej hranici, čo v oboch prípadoch predstavuje jednomesačné minimá. Počas väčšiny minulého týždňa sa ropa obchodovala do straty, keď signály slabosti čínskeho hospodárskeho rastu boli kompenzované poklesom zásob amerických ropných produktov, čo naznačuje lokálny silný dopyt po rope. Bezprostredne pred víkendom však komodita zaknihovala gro celotýždenných strát, keď sa medzi obchodníkmi čoraz hlasnejšie hovorilo o tom, že prímerie medzi Hamásom a Izraelom je na dosah, čo deklaroval aj americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken.
Zlato sa v prvej polovici týždňa posunulo na nové historické maximá nad 2 480, pod čo sa podpísali oslabenie dolára a pokles amerických dlhopisových výnosov. Rastie presvedčenie trhových hráčov, že Fed začne s takmer istotou v septembri cyklus znižovania úrokových sadzieb vzhľadom na deceleráciu inflácie smerom k cieľovým hodnotám centrálnej banky. Na druhej strane plusom pre zlato bol aj rast pravdepodobnosti výhry Donalda Trumpa v jesenných prezidentských voľbách po neúspešnom pokuse o atentát naňho, čo by mohlo vyústiť do pokračovania expanzívnej fiškálnej politiky, čo bude zvyšovať inflačné tlaky rovnako ako jeho protekcionistická obchodná politika. V druhej polovici týždňa však kov všetky zisky vymazal pri odraze dolára aj 10-ročného amerického dlhopisového výnosu.
Vzájomný výmenný kurz eura voči doláru vystúpil v priebehu minulého týždňa na štvormesačné maximá k 109,5 dolárového centu, keď je derivátový trh čoraz pevnejšie presvedčený, že Fed „vykopne“ cyklus uvoľňovania menovej politiky v septembri vzhľadom na americký inflačný vývoj, ktorý smeruje, zdá sa, udržateľne k dvojpercentnej méte. V druhej polovici týždňa sa však vývoj otočil pri odraze amerických dlhopisových výnosov, čiastočne aj v reakcii na rast pravdepodobnosti víťazstva Donalda Trumpa v jesenných amerických prezidentských voľbách po atentáte naňho. Trh totiž kalkuluje, že bude pokračovať v expanzívnej fiškálnej politike a hospodárskej politike, ktoré povedú k vyšším inflačným tlakom, čo bude držať trhové úrokové sadzby na vyšších úrovniach. Okrem toho rast nervozity na finančných trhoch prirodzene tlačil dolár na vyššie úrovne. Zasadnutie ECB, ktorá podľa očakávaní ponechala nastavenie menovej politiky nezmenené, no medzi riadkami avizovala, že bude pomaly uvoľňovať menovú politiku, s čím trh takisto počítal, nemalo na devízový trh takmer žiadny vplyv.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY