Finančné trhy na rozhraní mája a júna predviedli veľmi volatilné obchodovanie. Trhy trápi rekordne vysoká inflácia a s tým spojené agresívnejšie sprísňovanie menovej politiky centrálnych bánk, ktoré má dosah na spomaľovanie globálneho ekonomického rastu prebudeného po pandémii koronavírusu. Pre tieto obavy prehlbovali svoje straty z posledných týždňov akcie, čo však nedokázali využiť bezpečné prístavy. Agresívnejší modus monetárnej politiky nahráva prudkému nárastu výnosov na bezpečných dlhopisoch Západu a tiež posilňovaniu dolára. Tento mix nepriaznivo dolieha na zlato, ktoré prestáva fungovať ako protiinflačná zábezpeka. Ropa posilňuje vďaka embargu na ruskú ropu a znovuotvoreniu Číny po koronalockdowne. Prekážkou nie je ani ohlásené letné zvýšenie tempa zvyšovania produkcie komodity zo strany kartelu OPEC+.
Akciové trhy väčšinu týždňa strácali, keď investori vážili rekordnú infláciu, zvyšovanie úrokových sadzieb vo svete a s tým spojené spomaľovanie ekonomickej aktivity. V druhej polovici týždňa sa na trhy vrátila konštruktívna nálada podporená otváraním Číny po covidovom lockdowne. Optimizmus trhu však dlho nevydržal, keď silné dáta z amerického trhu práce nahrávajú scenáru rýchlejšieho sprísňovania menovej politiky Fedu, čo priživuje hrozbu tvrdého pristátia ekonomiky. Sumárne blue chips index Dow Jones stratil 0,9 percenta, širší index S&P 500 odpísal 1,2 percenta a technologický Nasdaq poklesol zhruba o percento. Európa predviedla zmiešané obchodovanie, keď investori vážia vývoj geopolitickej situácie na Ukrajine a s napätím vyčkávajú na tohtotýždňové zasadnutie ECB, ktorá by mohla v boji s rekordnou infláciou začať cyklus zvyšovania úrokových sadzieb. Paneurópsky index STOXX Europe 600 odpísal 0,9 percenta, britský FTSE 100 poklesol o 0,7 percenta, nemecký DAX uzatváral týždeň na červenej nule. Naopak, darilo sa ázijským trhom, keď japonský benchmark Nikkei 225 posilnil o 1,9 percenta a čínske indexy Hong Kong Hang Seng a Shanghai SE Composite vzrástli zhruba o dve percentá. Optimizmus prevládal aj na rozvíjajúcich sa trhoch, keď súhrnný index MSCI Emerging World zakončil v pluse 1,7 percenta.
Hlavný vplyv rastúcej inflácie, tvrdej protiinflačnej rétoriky centrálnych bankárov a dobrej kondície amerického trhu práce sledujeme na výnosoch štátnych dlhopisov Západu, ktoré skokovito rástli na oboch brehoch Atlantiku. Americký 10-ročný výnos vzrástol o 20 bb na 2,93 percenta, zatiaľ čo jeho nemecký konkurent poskočil o 31 bb na 1,27 percenta.
Jastrabí Fed, vyššie reálne úrokové sadzby a ukotvené strednodobé inflačné očakávania majú vplyv na dynamiku ceny zlata na pozadí relatívne robustného dolára. Žltý kov tak osciluje okolo hranice 1 850 dolárov. Ropa v úvode týždňa vystúpila na dvojmesačné maximá, za čím stálo čiastočné embargo na dovoz 2/3 ruskej ropy do EÚ prostredníctvom tankerov a uvoľnenie koronavírusových reštrikcií v Číne, ktoré má za následok oživenie ekonomiky aj dopytu v krajine. Svoje zisky však redukovala, keď sa kartel OPEC+ dohodol cez prázdninové mesiace zvýšiť svoje ťažobné limity o viac ako 600-tisíc barelov denne. Americká ľahká ropa WTI v týždňovom súčte pridala nakoniec 3,3 percenta na 118,9 dolára a severomorský benchmark Brent vzrástol len o 0,2 percenta na 119,7 dolára za barel.
Eurodolár balansuje na úrovni 107 centov a spočiatku posilňoval v prospech eura, keď profitoval z náznakov agresívnejšej menovej politiky ECB a relatívne sa zlepšujúceho trhového sentimentu voči riziku. V závere týždňa sa však vývoj preklopil na stranu dolára, keď tvorba nových pracovných miest v americkej ekonomike pokračuje v nadpriemernom tempe, čo prináša riziko agresívnejšieho uťahovania menovej politiky Fedu.
Patrik Hudec, analytik J&T BANKY