Čoraz viac presvedčivý globálny disinflačný vývoj a konštruktívne očakávania ohľadne budúceho ekonomického rastu znamenali pokračovanie akciovej rely, ktorá priviedla indexy na oboch brehoch Atlantiku na nové tohtoročné maximá na dotyk od absolútnych vrcholov. Dlhopisové výnosy však zastavovali svoj pokles, ktorý sa zdal ako prepálený pri prestrelených očakávaniach ohľadne skorého začiatku a magnitúdy uvoľňovania menovopolitických oprát hlavnými svetovými centrálnymi bankami v budúcom roku. To sa podpísalo aj na korekcii zlata z historických maxím. Ropa pokračovala v poklese na najnižšie úrovne od júna, keď dohoda organizácie OPEC+ o predĺžení a prehĺbení škrtov v ťažbe na prvý kvartál 2024 sa trhovými hráčmi javila ako nedostatočná na vyrovnanie prezásobeného trhu pri signáloch chladnutia globálneho ekonomického rastu. Signály relatívnej robustnosti americkej ekonomiky so silným trhom práce pomohli k posilneniu dolára voči euru.
Rely na akciových trhoch pokračovala aj počas prvého decembrového týždňa, čo priviedlo akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku na nové tohtoročné maximá, ktoré nie sú príliš vzdialené od absolútnych rekordov dosiahnutých v úvode roka 2022. Široký americký akciový index S&P 500 získal 0,2 percenta a za celý rok si pripísal takmer 20-percentný rast. Paneurópsky index STOXX 600 sa posunul nahor o 1,3 percenta a od začiatku roka je nahor o vyše 11 percent. Nemecký index DAX v minulom týždni rástol o 2,2 percenta, čím sa posunul na nové historické maximá. Tesne pod historickými vrcholmi sa pohybuje aj francúzsky index CAC 40, ktorý si pripísal v uplynulom týždni 2,5-percentný zisk. Konštruktívna nálada na trhoch je naďalej založená na ráznom ústupe dlhopisových výnosov, keď silnie disinflačný vývoj, čo by malo centrálnym bankám umožniť pomerne skoré a rázne znižovanie úrokových sadzieb (hoci aktuálne sa zdá, že derivátový trh započítava až príliš veľa v tomto smere). Navyše trhy predpokladajú, že kľúčové svetové ekonomické regióny budú ďalej rásť solídnym tempom a ostatné ochladenie ekonomickej aktivity nebude mať príliš dlhé trvanie. Jednoducho trhoví hráči hrajú dokonale zlatovlasý scenár vývoja, kde by v budúcom roku malo prísť aj k výraznému rastu firemných ziskov. Hoci stojíme na optimistickej strane očakávaní, aktuálne sa nám zdá, že na trhoch je umiestnených až príliš veľa „žetónov eufórie“, čo by mohlo privodiť určitú korekciu v blízkej budúcnosti pred obnovou rely. Najmä, keď z technického hľadiska vyzerajú viaceré akciové trhy ako prekúpené a to pri relatívne bohatých valuáciách.
Trend poklesu výnosov na dlhopisových trhoch v Spojených štátoch aj v eurozóne sa v minulom týždni narušil. Stáli za tým viaceré faktory. Prvým faktorom bol prepálený pohyb nadol v relatívne krátkom čase. Veď 10-ročný americký výnos klesol o rádovo 90 bodov v priebehu niečo vyše mesiaca a nemecký rádovo o 80 bodov za rovnaké obdobie. Iste, tempo rastu spotrebiteľských cien sa spomaľuje, dokonca v ostatných mesiacoch rýchlejšie, ako sa predpokladalo, no očakávania, ako skoro a ako veľmi (koľko „cutov“) začnú centrálne banky od budúceho roka znižovať úrokové sadzby, sa javili ako sčasti odstrihnuté od možnej budúcej reality. Trh tak čiastočne korigoval očakávania. Druhým faktorom bolo zverejnenie série mimoriadne solídnych makrodát, najmä zo Spojených štátov vrátane novembrového nonfarm payrolls reportu z trhu práce, ktorý nejaví výrazné trendy ochladzovania, čo ďalej redukovalo budúce tempo uvoľňovania menovej politiky (najmä Fedu). 10-ročný americký výnos sa preto odrazil na týždennej báze o tri bázické body na 4,23 percenta z trojmesačných miním na úrovni 4,1 percenta. Korekcia nastala aj v prípade nemeckej „desiatky“, keď týždeň končila na 2,3 percenta, kam sa vyšvihla zo sedemmesačných miním na úrovni 2,2 percenta. Konštruktívna nálada na trhoch sa pretavila do kompresie rizikových prirážok podnikových dlhopisov, ktoré tak zaknihovali ďalší ziskový týždeň.
Pokles cien ropy sa v úvode decembra predĺžil na šiesty týždeň v rade, čo komoditu posunulo na najnižšie úrovne od júna. Severoamerická ropa WTI stratila v uplynulom týždni vyše štyroch percent a končila tesne nad 71-dolárovou métou, no v priebehu týždňa sa miestami pohybovala až pod 70-dolárovou hranicou. Severomorská ropa Brent zatvárala v piatok na úrovni 75,5 dolára, čo predstavuje takmer päťpercentný pokles, pričom jej týždňové minimum bolo pod 74-dolárovou métou. Nedávna dohoda organizácie OPEC+ o predĺžení a prehĺbení škrtov v ťažbe na prvý kvartál 2024 sa trhovým hráčom javila ako nedostatočná na vyrovnanie prezásobeného trhu. Deklarované škrty 2,2 milióna barelov sú ďaleko od reality, ktorá sa bude pohybovať v závislosti od metodiky medzi 200-tisíc a 700-tisíc barelmi denne v porovnaní s aktuálnymi úrovňami. Okrem toho sa trhy obávajú, že mnohé členské krajiny na čele s Angolou nemusia byť príliš ochotné dodržiavať dobrovoľné obmedzenia. Na druhej strane, ťažba Spojených štátov sa pohybuje v blízkosti rekordných maxím a rastie aj produkcia v ďalších nečlenských krajinách združenia. A to v čase, keď makrodáta hovoria o spomaľovaní globálneho ekonomického rastu a obchodníkov v ostatných dňoch vystrašila výrazná redukcia dovozov ropy do Číny v novembri (práve pre relatívnu slabosť ekonomickej aktivity). Až spoločné vyhlásenie Saudskej Arábie a Ruska v závere týždňa o potrebe úzkej koordinácie v rámci OPEC+ a piatkové slová podpredsedu ruskej vlády Alexandra Novaka o pripravenosti konať zastavili výpredaje na ropnom trhu.
Zlato v minulom týždni opäť prepísalo historické maximá, keď sa krátko obchodovalo nad 2 100 dolármi, no napokon zaknihovalo straty. V piatok zatváralo tesne nad 2 000 dolármi, čo predstavuje medzitýždenný pokles o 3,9 percenta. Za korekciou zlata stálo zastavenie poklesu a mierny odraz výnosov amerických dlhopisov a posilnenie dolára po tom, ako novembrový nonfarm payrolls report ukázal, že americký trh práce príliš nechladne, čo viedlo k redukcii veľkých očakávaní skorého začiatku a výrazného znižovania základných úrokových sadzieb Fedu v budúcom roku.
Dolár sa v minulom týždni posilnil voči košu hlavných svetových mien o približne jedno percento, pričom vzájomný výmenný kurz voči euru klesol pod 108 centov. Za silou dolára, respektíve oslabením eura stála zmena v relatívnych očakávaniach uvoľňovania menovej politiky na oboch brehoch Atlantického oceána v budúcom roku. Americká ekonomika vykazuje relatívne solídnu odolnosť voči vyšším úrokovým sadzbám a trh práce zásadne nechladne, čo potvrdil aj novembrový nonfarm payrolls report, ktorý povzbudil očakávania takzvaného jemného zosadnutia. To sa pretavilo do zastavenia poklesu americkej výnosovej krivky, keď prišlo k redukcii očakávaní miery relaxácie menovej politiky v nasledujúcom období. Naopak, ekonomika eurozóny sa zrejme nevyhne stagnácii či plytkej recesii na prelome rokov s ráznym poklesom inflácie, čo by mohlo dávať ECB väčší priestor na skorý „výkop“ znižovania úrokových sadzieb v budúcom roku.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY