Wall Street ignoruje riziká recesie a posunula sa na najvyššie úrovne od leta 2022

Americké akciové trhy majú za sebou najlepší týždeň od marca, keď trhoví hráči tvrdošijne očakávajú zlatovlasý scenár rýchleho ústupu inflácie v kombinácii s nie príliš hrboľatým zosadnutím ekonomiky pri vyhnutí sa recesie. Bezprostredne im pomohla nádej na skoré vyriešenie otázky navýšenia dlhového stropu americkými zákonodarcami. Európske akcie takisto pokračovali v robustnom raste a pohybujú sa v blízkosti historických maxím, keď benefitujú z poklesu cien energií, zlepšenia dodávateľských reťazcov a odrazu čínskej ekonomiky. Makrodáta, ktoré nenaznačujú príliš veľa optimizmu ohľadne ekonomického rastu, sú skôr ignorované, podobne ako negatívne dosahy reštriktívnej menovej politiky na ekonomický rast spolu so stále vysokými úrovňami inflácie či jastrabími vystúpeniami viacerých centrálnych bankárov na oboch brehoch Atlantiku. Akciovým trhom v minulom týždni neprekážal ani posun dlhopisových výnosov nahor, čo bolo najmä prejavom konštruktivizmu ohľadne predpokladov skorého navýšenia amerického dlhového stropu. To však vyústilo do poklesu cien zlata, ktorému prekážal aj silnejší dolár v dôsledku rastu očakávaní, že Fed by pri silnom trhu práce predsa len ešte nemusel dosiahnuť vrchol cyklu zvyšovania úrokových sadzieb. Ropa v ostatných dňoch limitovane rástla, keď na jednej strane ju tlačili nahor správy o možnom skorom navýšení amerického dlhového stropu, o možnom nákupe ropy do amerických strategických rezerv, ako aj štatistiky, že dopyt po rope dosahuje rekordné úrovne. Na druhej strane jej odraz limitovali správy o dobre zásobenom trhu s ruskými exportmi na rekordných úrovniach od začiatku invázie na Ukrajinu a to napriek embargu Západu. Mínusom pre komoditu boli aj mnohé jastrabie vyhlásenia predstaviteľov Fedu o možnej potrebe dodatočného zvýšenia úrokových sadzieb.

Akciové trhy

Americké akciové trhy zaknihovali v minulom týždni solídny rast s 1,7-percentným ziskom indexu S&P 500, čo ho posunulo na najvyššie úrovne od augusta minulého roka. Konštruktívna nálada pramenila bezprostredne najmä z očakávaní skorej dohody amerického Kongresu na navýšení dlhového stropu, čo naznačil republikánsky predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevin McCarthy a aj samotný demokratický prezident Joe Biden, hoci piatkový odchod republikánov od rokovacieho stola sčasti narušuje tento scenár. Wall Street je ťahaná nahor najmä veľkými technologickými firmami, pričom niektoré z nich rástli od začiatku roka o vyše 30 percent a Facebook či NVIDIA dokonca svoju trhovú kapitalizáciu viac ako zdvojnásobili. Stojí za tým najmä pokles dlhopisových výnosov, ktoré sú nižšie ako na jeseň 2022 pri 10-ročnej splatnosti pre spomaľovanie inflácie a vieru trhov v skorú otočku smerovania menovej politiky Fedu (a znižovanie sadzieb už pred koncom roku), a to napriek tomu, že samotná centrálna banka má odlišné očakávania a v ostatnom čase sa prezentovali jej predstavitelia jastrabím slovníkom. Navyše technológie sú vnímané časťou investorov ako akýsi bezpečný prístav v čase rizika spomalenia ekonomického rastu, keď sa dokážu biznisovo rozvíjať aj v horšom hospodárskom prostredí a pomáha im aj ostatný boom okolo fenoménu umelej inteligencie. Celkovo akciové trhy stále očakávajú konštruktívny a v podstate zlatovlasý ekonomický scenár v podobe rýchleho spomalenia inflácie a relatívne jemného zosadnutia ekonomík bez recesie pri zlepšených dodávateľských reťazcoch a poklese cien energií. Rizikové faktory reštriktívnej menovej politiky pri sprísňujúcich sa úverových štandardoch s negatívnym dosahom na investície, s chladnutím realitného trhu pri slabom spotrebiteľovi pre stále zvýšené úrovne inflácie, ktorý navyše už rozpustil podstatnú časť svojich nadmerných kovidových úspor, sú tlačené (zatiaľ) do úzadia, hoci signalizujú čoraz hlasnejšie ekonomické protivetry. Európske akcie sú v blízkosti, respektíve na historických maximách, keď im pomáha odznievanie energetického šoku a najmä pád cien plynu (a následne elektriny), čo málokto očakával, podobne ako vyhnutie sa recesii (hoci ekonomika v zásade takmer stagnuje, čo je však aj tak lepší scenár ako očakávaný na prelome rokov). Plusom pre európske akcie sú aj nižšie valuácie, navyšovanie predtým nízkej expozície investorov voči starému kontinentu (odznievanie strachu z čierneho scenára plynového šoku), ako aj boost zo strany čínskeho oživenia.

Dlhopisové trhy

Výnosy na dlhopisových trhoch sa v ostatných dňoch značne odrazili nahor pri celkom konštruktívnej nálade medzi investormi, ktorá pramenila z predpokladu relatívne hladkého vyriešenia otázky navýšenia amerického dlhového stropu. Ceny dlhopisov tlačila nadol aj séria jastrabích vyhlásení viacerých amerických centrálnych bankárov o tom, že inflácia je lepkavá a ustupuje nedostatočne, okrem iného aj pre stále silný trh práce, ktorý sa len pozvoľne ochladzuje, čo by mohlo viesť k dodatočným zvýšeniam úrokových sadzieb Fedu. Tieto predpoklady boli len čiastočne tlmené vystúpením hlavy centrálnej banky Jeromea Powella o tom, že menová politika by predsa len nemusela byť sprísnená, tak ako by bolo potrebné pre stres okolo regionálnych bánk. Aj preto 10-ročný americký výnos v minulom týždni narástol o 20 bázických bodov a priblížil sa k méte 3,7 percenta. Nahor smerovali aj európske výnosy, keď kopírovali americký vývoj, navyše i v prípade ECB sa začína viac špekulovať, že by mohla ešte v septembri zvýšiť základné úrokové sadzby, ak jadrová inflácia ostane tvrdohlavo vysoká. Desaťročný nemecký benchmark preto narástol o 15 bázických bodov a posunul sa mierne nad 2,4 percenta.

Komoditné trhy

Zlato má za sebou najhorší týždeň od februára, keď stratilo 1,8 percenta a kleslo pod 2 000-dolárovú métu v dôsledku optimizmu okolo navýšenia amerického dlhového stropu, ktorý sa pretavil aj do rastu dlhopisových výnosov a do posilnenia dolára. Negatívne na zlato pôsobili aj názory, že Fed ešte nemusel dosiahnuť vrchol cyklu sprísňovania menovej politiky pri silnom trhu práce a lepkavej jadrovej inflácii v službách. Ceny ropy v ostatných dňoch prestali klesať a pohybujú sa v pomerne úzkom pásme okolo 75 dolárov v prípade zmesi brent, respektíve okolo 72 dolárov v prípade benchmarku WTI. Zdá sa, že trh už započítal očakávanú slabosť ekonomického rastu troch kľúčových regiónov – Severnej Ameriky, Európy aj Číny. Ďalšiemu poklesu bránili správy o tom, že administratíva Spojených štátov sa chystá konečne dokupovať ropu do vyprázdnených strategických ropných rezerv, ktoré sú najnižšie za ostatné približne štyri dekády. Konštruktívne na ceny pôsobili aj štatistiky JODI, ktoré ukázali, že globálny dopyt po rope sa posunul na nové historické maximá a rastie napriek signálom vädnutia hospodárskeho rastu. Prorastovým faktorom komodity boli aj správy, že americkí zákonodarcovia by sa mohli čoskoro dohodnúť na navýšení dlhového stropu, keď nastal pokrok v rokovaniach medzi republikánmi aj demokratmi v Kongrese. Na druhej strane odraz cien limitovalo posilnenie dolára na devízových trhoch pri špekuláciách, že Fed by mohol doručiť na najbližšom zasadnutí ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb po jastrabích vyhláseniach viacerých amerických centrálnych bankárov o tom, že inflácia je lepkavá a ustupuje nedostatočne, okrem iného aj pre stále silný trh práce, ktorý sa len pozvoľne ochladzuje. Pokusy o odraz cien ropy držali na uzde aj štatistiky o tom, že trh je dobre zásobený, keď OPEC+ reálne doručil menšie zníženie ťažby, ako avizoval. Už pred obmedzením ťažby nevyužíval  totiž vyššie kvóty naplno. Okrem toho niektoré dáta ukazujú, že ruské exporty ropy a jej derivátov dosahujú rekordné úrovne od invázie na Ukrajinu a to napriek uvaleniu embárg zo strany Západu a napriek avízu Kremľa, že chce obmedziť ťažbu. 

Devízové trhy

Dolár sa posilnil na devízových trhoch na mesačné maximá a euro sa voči nemu oslabilo k méte 108-dolárových centov v reakcii na kombináciu možnosti rýchleho vyriešenia otázky navýšenia amerického dlhového stropu a rastu očakávaní toho, že Fed ešte nemusel skončiť so zvyšovaním úrokových sadzieb, čo je reakcia na sériu celkom jastrabích vyhlásení viacerých amerických centrálnych bankárov, ktorí majú obavy najmä zo stále silného amerického pracovného trhu. Rastúca sila dolára znamenala oslabovanie emerging mien vrátane stredoeurópskych.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY