Wall Street marginálne prepísala maximá, a potom klesla

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku sa v minulom týždni posunuli na nové historické maximá, no následne rast stratil paru a nastala korekcia. Na Wall Street sa k slovu začali viac hlásiť obavy zo zvýšených inflačných tlakov v Spojených štátoch a nervozita z obchodnej vojny a „čiernej skrinky“, ktorú predstavuje americký prezident Donald Trump pri súčasnej „strate čara“ Big Tech firiem okolo umelej inteligencie. V Európe čiastočne vyprchal prestrelený optimizmus z možného ukončenia konfliktu na Ukrajine, nádej na väčšiu fiškálnu expanziu v Nemecku po parlamentných voľbách bola už tiež plne započítaná. Predstihové indikátory pri zvýšenej politickej neistote naznačujú spomalenie tempa rastu expanzie americkej ekonomiky, čo sa podpísalo pod pokles amerických dlhopisových výnosov. Naopak, špekulácie na odblokovanie nemeckej fiškálnej brzdy tlačili nemecké výnosy nahor. Predpoklady rastu verejného dlhu na oboch brehoch Atlantiku spolu s neistotou na poli hospodárskej politiky vytlačili ceny zlata na nové historické maximá. Ropa v priebehu väčšiny týždňa rástla v reakcii na ukrajinský dronový útok na kazašský ropovod CPC na ruskom území, ako aj na správy o odložení zvyšovania ťažby OPEC+. V piatok však pri zhoršenom rizikovom sentimente celotýždenné zisky vymazala. Rast optimizmu z možnej komplexnej dohody medzi Spojenými štátmi a Ruskom ohľadne geopolitického nastavenia vrátane ukrajinskej otázky tlačil euro na silnejšie úrovne voči doláru.

Akciové trhy

Americké akcie merané indexom S&P 500 síce v minulom týždni marginálne prepísali historické maximá, no následne sa sentiment na trhu zhoršil a Wall Street končila na týždennej báze v červenom. Trh nedokáže profitovať zo solídnej kvartálnej firemnej výsledkovej sezóny, kde približne tri štvrtiny firiem (ktoré už reportovali čísla) prekonali konsenzus na úrovni ziskov a rádovo dve tretiny na úrovni tržieb pri zrýchlení rastu ziskovosti a náraste ziskových marží. Na trhu bolo vidno asymetrickú reakciu, keď akcie firiem, ktoré zaostali za očakávaniami, padali, naopak, tie, ktoré prekonali očakávania, neboli odmenené rastom cien akcií. Prispela k tomu aj skutočnosť, že agregátne výhľady firiem na nasledujúce obdobie zásadne neprekonali očakávania. Navyše na trhu rastie nervozita z odrazu amerických inflačných tlakov, čo bolo potvrdené viacerými zverejnenými makroštatistikami. Inflačné očakávania v USA merané breakeven sadzbami narástli na najvyššie úrovne od jari 2023. Hospodárska politika nového establishmentu v Bielom dome pod vedením Donalda Trumpa v podobe rastu protekcionizmu v zahraničnom obchode je pritom proinflačná. Obchodníci sa obávajú, že uvalenie amerických ciel (ktoré sú zatiaľ v „stand by“ móde) povedie k odvete zo strany zasiahnutých strán. To bude mať negatívny dosah na hospodársky rast, a teda aj na rast firemných ziskov. Pritom už len neistota okolo ďalších krokov (nielen v hospodárskej politike) Donalda Trumpa, ktorý pripomína „čiernu skrinku“ a nikto presne nevie, čo urobí, začína čoraz viac podkopávať ekonomický sentiment a apetít po riziku. Spotrebiteľská dôvera v USA meraná Michiganskou univerzitou klesla vo februári na najnižšie úrovne od jesene 2023 a to isté platí o nálade v ekonomike podľa februárových prieskumov PMI, ktorých zverejnenie koncom minulého týždňa poslalo Wall Street do hlbšieho poklesu. Pomer rizika k výnosu na amerických burzách aktuálne nevyzerá príliš atraktívne pri bohatých valuáciách (aj vzhľadom na vyššie dlhopisové výnosy) a zápornej equity risk prémii, najmä Big Tech firiem, ktoré tvoria takmer tretinu trhovej kapitalizácie a ktoré začínajú strácať „svoje čaro“ pri masívnych výdavkoch na datacentrá so spomaľovaním rastu ziskov a tržieb.

Európske burzy takisto v minulom týždni prepísali historické maximá, keď nastáva rotácia kapitálu na starý kontinent pre nízke valuácie (európsky trh sa obchoduje s rekordným diskontom voči USA) a zaujímavé dividendové výnosy spolu s buybackmi. Navyše plusom pre Európu je trhovými hráčmi vnímané aj oteplenie vzťahov medzi Bielym domom a Kremľom, kde obe strany začali diskutovať o ukončení konfliktu na Ukrajine, čo vyvolávalo očakávania „odsankcionovania“ Ruska a jeho opätovného užšieho zapojenia do biznisu so Západom. To by mohlo pomôcť k ráznejšiemu oživeniu ekonomiky EÚ pri súčasnom možnom zlacnení komodít na čele s plynom (a následne elektrinou). Obchodníci zároveň špekulovali, že po víkendových nemeckých predčasných parlamentných voľbách bude zostavená vláda, ktorá by mohla znížiť dane a zvýšiť fiškálne výdavky, čo by malo pomôcť stagnujúcej nemeckej ekonomike. Na týždennej báze však aj väčšina európskych indexov skončila v strate či okolo kladnej nuly, keď nastal výber ziskov po solídnom raste od začiatku roka (kde európske akcie outperformujú americké). Prispela k tomu aj skutočnosť, že februárové prieskumy PMI nesignalizujú ráznejšie oživenie európskej ekonomiky. Okrem toho očakávania okolo skorého ukončenia konfliktu na Ukrajine mierne klesli.

Dlhopisové trhy

Americké dlhopisové výnosy sa v prvej polovici týždňa posúvali nahor nad 4,5 percenta pri 10-ročnej splatnosti, kam ich tlačili obavy zo zaseknutia dezinflačného vývoja v USA pri raste inflačných očakávaní na trhoch na takmer dvojročné maximá. Prispievali k tomu aj očakávania proinflačného zavádzania amerických dovozných ciel na najrôznejšie krajiny a tovarové skupiny. V druhej polovici týždňa sa však vývoj na poli amerických výnosov otočil, k čomu prispelo zhoršenie apetítu po riziku. Neistota okolo ďalších krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa začína podkopávať ekonomický sentiment (čo potvrdili zverejnené slabé februárové dáta prieskumov PMI v USA) s negatívnym dosahom na hospodársku aktivitu a mohla by viesť k spomaleniu tempa rastu americkej ekonomiky. Desaťročný americký výnos preto napokon ukončil týždeň na úrovni 4,43 percenta. 

Desaťročný nemecký výnos v priebehu väčšiny minulého týždňa rástol. Jednak kopíroval obchodovanie v USA, no prispeli k tomu aj očakávania, že EÚ by mohla výrazne zvýšiť výdavky na zbrojenie, keď európskym členom NATO nechcú Spojené štáty „zadarmo“ garantovať bezpečnosť. To by bez zosekania iných výdavkov (najmä na silné sociálne štáty) viedlo k rastu deficitného hospodárenia a k rastu dlhov v pomere k HDP a k potenciálne vyšším inflačným tlakom. Nemecké výnosy tlačili nahor aj očakávania, že po nemeckých parlamentných voľbách by sa mohol zmeniť fiškálny režim v Berlíne smerom k väčšiemu míňaniu. V závere týždňa aj nemecké výnosy postihla korekcia po zverejnení slabých predbežných výsledkov februárových prieskumov PMI. 

Komoditné trhy

Zlato si v uplynulom týždni pripísalo takmer dvojpercentný zisk s posunom na nové historické maximá nad 2 900 dolárov. Nahor ho posúvajú tie isté faktory ako už niekoľko mesiacov. Základom je nevypočítateľnosť ďalších krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa, najmä (ale nielen) ohľadne protekcionizmu v zahraničnom obchode, čo vyvoláva všeobecné napätie vo svete. V USA súčasne rastú obavy z ďalšieho kola inflačných tlakov pre proinflačnú hospodársku politiku a deficitné hospodárenie, ktoré by mohli viesť k tomu, že Fed by v tomto roku nemusel ani raz znížiť úrokové sadzby. Dopyt po zlate tak dynamicky rastie a mnohé centrálne banky zvyšujú jeho podiel na devízových rezervách pri meniacom sa geopolitickom reliéfe sveta.

Ropa v priebehu väčšiny minulého týždňa rástla, pod čo sa podpísali najmä ukrajinské dronové útoky na kazašský ropovod CPC na ruskom území, ktorým sa dopravuje 80 percent produkcie Kazachstanu, ťaženej americkými firmami, na svetové trhy. Ukrajinský útok spôsobí výpadky ponuky na niekoľko mesiacov. Plusom pre ropu boli očakávania, že OPEC+ by mohol posunúť zvyšovanie svojej ťažby (respektíve zosekanie dobrovoľných škrtov v ťažbe), pôvodne naplánovanej na apríl. Okrem toho si trhy všímali aj možné ďalšie sprísnenie amerických sankcií voči Iránu či vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o rýchlom doplnení strategických ropných rezerv. To priviedlo cenu Brentu nad 77 dolárov a cenu WTI nad 73 dolárov. V samotnom závere týždňa však ropa všetky zisky vymazala, keď Brent končil pod 75 dolármi a WTI pod 71 dolármi v reakcii na zvýšenú averziu voči riziku po zverejnení slabých februárových prieskumov aktivity PMI z oboch brehov Atlantiku.

Devízové trhy

Kurz eura voči doláru sa udržiaval väčšinu minulého týždňa nad 104 centmi, kde ho držali očakávania, že črtajúce sa geopolitické zbližovanie Spojených štátov s Ruskom a rastúca komunikácia medzi nimi by mohli viesť k skorému ukončeniu vojny na Ukrajine. Koniec bojov a uvoľnenie napätia okolo Ukrajiny by mohlo Európe z ekonomického hľadiska pomôcť, najmä ak by to viedlo k zrušeniu protiruských sankcií a k poklesu cien komodít na čele s plynom. Obchodníci súčasne predpokladali, že víkendové nemecké parlamentné voľby by mohli vyhrať kresťanské strany CDU/CSU a mohlo by sa im podariť zostaviť veľkú vládu s SPD, so sociálnymi demokratmi, ktorá by viedla k zvýšeniu vládnych výdavkov s cieľom podpory ekonomického rastu najväčšej ekonomiky eurozóny.