Wall Street opäť potvrdila svoj rastový potenciál

Napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou počas týždňa väčšinu času klesalo a Wall Street aj preto nakoniec zakončila v ziskoch, dokonca hlavné indexy dosiahli nové historické maximá. Trh predpokladá, že Biely dom nebude uvaľovať ďalšie extrémne clá na Čínu, keďže by to poškodilo domácu ekonomiku, čo podporilo rizikový sentiment. Pozitívny impulz priniesol aj silný štart firemnej výsledkovej sezóny za tretí kvartál, najmä v technologickom a finančnom sektore, ktorý kompenzoval obavy o zdravie regionálnych bánk a ich problémy s nesplácanými úvermi. Americké výnosy zostali pod tlakom, keďže pokračovanie vládneho shutdownu a určitá neistota ohľadom obchodnej politiky podporovali očakávania ďalšieho uvoľňovania menovej politiky Fedom podobne ako zverejnenie nižšej ako očakávanej septembrovej americkej inflácie. Nemecké výnosy sa odrážali, k čomu prispeli signály odrazu ekonomickej aktivity eurozóny podľa flashových októbrových prieskumov PMI. Ropa si pripísala výrazné zisky, keď reagovala na uvalenie nových amerických sankcií na ruské ropné firmy Rosneft a Lukoil. Zlato ustúpilo z rekordných maxím, keď prevládal výber ziskov po prudkom raste za ostatné mesiace, podporovaný FOMO (strach z premeškania) sentimentom.

Akciové trhy

Wall Street počas týždňa pokračovala v raste s pozitívnym sentimentom ťahaným technologickým sektorom. Všetky tri hlavné indexy S&P 500, Dow Jones aj Nasdaq Composite dokonca prepisovali historické maximá, podporené solídnymi hospodárskymi výsledkami technologických gigantov za tretí kvartál a eufóriou okolo obchodných rokovaní medzi USA a Čínou. Na stretnutí medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom bola oznámená jednoročná obchodná dohoda, ktorá uvoľňuje čínske obmedzenia exportu vzácnych kovov a na druhej strane znižuje americké „fentanylové“ clá na Čínu na polovicu. Napriek tomu sa v priebehu týždňa objavila určitá diverzita – kým veľké technologické tituly ako Microsoft a Alphabet zaznamenali rast, širšia základňa akcií strácala, čo naznačovalo selektívny optimizmus.

Európske akciové trhy sa vyvíjali opatrnejšie. Hlavné indexy ako DAX či CAC 40 sa pohybovali prevažne bez výrazného smerového trendu, zatiaľ čo britský FTSE 100 vykazoval mierny rast, podporený pozitívnym sentimentom okolo niektorých blue chip titulov. Stabilnejšie sektory, najmä energetika a obranné odvetvia, zaznamenali lepšiu výkonnosť, keďže investori vyhľadávali bezpečnejšie segmenty počas obdobia zvýšenej volatility.

Dlhopisové trhy

Americké výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov zaznamenali v priebehu týždňa kolísanie. Na začiatku týždňa prevládal pokles výnosov, ktoré sa ponorili pod 4,0-percentnú métu, keď investori vyčkávali na výsledok zasadnutia Fedu od ktorého si sľubovali potvrdenie uvoľňovania menovej politiky. Centrálna banka síce znížila sadzby o 25 bázických bodov, no po jastrabej rétorike šéfa Fedu Jeromea Powella, že decembrový „cut“ nie je istý, keď medzi bankármi existujú silne odlišné názory na ďalšie kroky v menovej politike, však výnosy prudko vzrástli, keď trh začal prehodnocovať nadol pravdepodobnosť ďalšieho uvoľňovania menovej politiky v decembri. Desaťročný výnos sa preto vrátil k prahu 4,1 percenta. Jednoducho centrálna banka vidí riziká trhu práce smerom nadol, no riziká inflácie smerom nahor a podstatná časť členov FOMC výboru chce voliť opatrný prístup a počkať si na najnovšie makrodáta, ktoré pre pokračovanie vládneho shutdownu chýbajú. Výnosy európskych dlhopisov, najmä nemeckých 10-ročných, zostali počas väčšiny týždňa stabilné, reagovali len mierne na zverejnenie flashových októbrových indexov nákupných manažérov PMI, ktoré vykazujú oživenie ekonomickej aktivity, a zasadnutie ECB, ktoré ponechalo sadzby nezmenené, čo však vôbec nebolo prekvapením.

Komoditné trhy

Ceny ropy sa pohybovali pod silným vplyvom fundamentálnych a geopolitických faktorov. Ropa sa dostávala pod predajný tlak po signáloch, že jej ruský export je stabilný napriek novým sankciám voči Lukoil a Rosneft. Mínusom pre ňu boli aj plány OPEC+ pokračovať vo zvyšovaní ťažby, čo dostávalo opäť do popredia faktor previsu ponuky ropy nad dopytom. Straty komodity boli tlmené neočakávaným výrazným poklesom komerčných zásob v USA. Vývoj ropy bol ovplyvnený aj geopolitickou situáciou vo Venezuele, kde americké vojenské „sústredenie“ vyvolalo krátkodobé špekulácie na trhu o priamom útoku na krajinu, aj keď americký prezident vylúčil priame zásahy. Okrem toho obnova izraelských útokov v Pásme Gazy zvyšovala rizikovú prémiu v cene ropy. 

Straty ropy limitoval aj pokles obchodného napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou, kde bola po stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga oznámená jednoročná obchodná dohoda medzi oboma veľmocami, ktorá ruší rôzne protekcionistické opatrenia na čele s exportom vzácnych zemín z Číny a znižuje americké „fentanylové“ clá na polovicu.

V sumári ropa v minulom týždni zaknihovala vyše jednopercentné straty, čo ponorilo severoamerický benchmark WTI pod 61-dolárovú métu a severomorsku zmes Brent pod 65-dolárovú hladinu.

Cena zlata sa pohybovala pod 4 000 dolárov za uncu a za týždeň klesla o takmer tri percentá. Pokles ceny podporila rastúca dôvera na akciových trhoch a oslabenie dopytu po bezpečných prístavoch, pričom jastrabia rétorika hlavy Fedu Jeromea Powella po zasadnutí a posilňujúci dolár ďalej tlmili atraktivitu zlata, podobne ako dosiahnutie nového nastavenia obchodných vzťahov medzi Bielym domom a Pekingom.

Devízové trhy

Americký dolár sa posilnil voči euru na trojmesačné maximá, keď sa vzájomný výmenný kurz ponoril hlboko pod 116 dolárových centov. Posilneniu americkej meny pomohla prekvapivo jastrabia rétorika šéfa Fedu Jeromea Powella na tlačovej konferencii po zasadnutí banky o tom, že decembrové zníženie sadzieb, s ktorým trh počítal takmer „na betón“, podobne ako októbrové, vôbec nie je isté vzhľadom na neistotu okolo vývoja inflácie. To zvýšilo úrokový diferenciál dolára a dostalo euro pod tlak, kde nemecké trhové sadzby ostali relatívne stabilné po tom, čo ECB neznížila na svojom zasadnutí základné sadzby a ani nesignalizovala, že by chcela upravovať menovú politiku pri stabilnej úrovni inflácie v okolí menovopolitického cieľa dvoch percent. 

Adam Kumičík, analytik J&T BANKY