Wall Street aj európske akciové burzy sa posunuli v minulom týždni na nové historické maximá pri poklese dlhopisových výnosov, keď medzi investormi rástla dôvera, že centrálne banky začnú okolo leta uvoľňovať menovú politiku pri ustupujúcej inflácii, k čomu prispel aj holubičí slovník ich vedúcich predstaviteľov. Rely pomáhali aj očakávania rastu firemných ziskov pri očakávanom odraze ekonomickej aktivity. V závere týždňa sa však na burzy vkradli obavy, že akcie sú nacenené na perfektný scenár a podceňujú riziká. Zlato pokračovalo v prepisovaní historických maxím, keď profitovalo z korekcie trhových úrokových sadzieb a oslabenia dolára. Ropa mierne strácala, keď na trhu dominovali najmä správy o dobre zásobenom trhu a slabých importoch komodity do Číny v úvode roka. Dolár klesol na dvojmesačné minimá, keď obchodníci predpokladajú, že Fed bude líder v znižovaní základných úrokových sadzieb, pričom americkej mene škodila aj konštruktívna nálada na trhoch.
Akciové burzy vo vyspelom svete v minulom týždni pokračovali v prepisovaní historických maxím, keď na nich dominovali očakávania relatívne skorého začiatku uvoľňovania menovej politiky, čo tlačilo nadol dlhopisové výnosy pri signáloch ustupujúcich inflačných tlakov. Scenár takéhoto vývoja bol podporený aj skôr holubičím slovníkom centrálnych bankárov. Okrem toho rely kryli chrbát aj predpoklady jemného zosadnutia americkej ekonomiky a určitého odrazu ekonomickej aktivity v eurozóne a vo zvyšku sveta, čo by sa malo pretaviť do rastu firemných ziskov. Derivátový trh predpokladá, že Fed by mohol doručiť prvý „cut“ úrokových sadzieb v júni vzhľadom na povzbudivý inflačný vývoj. Tieto očakávania boli pritom upevnené vystúpením šéfa Fedu Jeromea Powella pred Kongresom, kde naznačil, že centrálna banka nie je príliš ďaleko od získania dôvery, že inflačný vývoj smeruje udržateľne k dvojpercentnému cieľu. V prípade ECB derivátový trh započítava prvé zníženie úrokových sadzieb tiež v júni, k čomu prispieva odznievanie inflácie najmä pre slabosť ekonomického rastu. Slovník prezidentky ECB Christine Lagardovej na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov bol marginálne holubičí, keď síce zdôrazňovala riziká inflácie v službách, no zároveň priznala, že v ECB sa už začína diskutovať o uvoľňovaní menovopolitických podmienok. Wall Street však zisky neudržala, keď v samotnom závere týždňa na burzách prevážili obavy z toho, že rely z októbrových lokálnych miním „predbehla svoj tieň“, ostatný rast bol prirýchly, valuácie sú nadpriemerné a ďalší rast najmä Big Tech akcií na čele s Nvidiou nemusí byť udržateľný. Jednoducho časť trhových hráčov začala znervózňovať skutočnosť, že americký akciový trh je nacenený na perfekciu, kde ekonomický rast minimálne naplní rastúce očakávania, inflácia sa už neodrazí napriek rizikám lepkavosti v službách pri silnom trhu práce, Fed okolo leta začne znižovať úrokové sadzby bez prestávky a rastúci biznis okolo umelej inteligencie sa nebude spomaľovať. Celkovo preto index S&P 500 klesol v minulom týždni o 0,3 percenta, Nasdaq Composite o 1,2 percenta, pričom európske burzy si udržali zisky (STOXX 600 + 1,1 percenta), keď sa ich piatkový výpredaj technologických titulov jednak výrazne nedotkol (pre ich výrazne nižšiu váhu v indexoch) a jednak nestihli zareagovať na záverečnú korekciu trhu.
Dlhopisové výnosy v úvode marca klesali z trojmesačných maxím, k čomu ich inšpirovali signály spomaľovania inflácie na oboch brehoch Atlantiku, čo znamená, že centrálne banky by mohli mať okolo leta priestor na začiatok uvoľňovania menových politík. Desaťročný americký výnos klesol o 10 bázických bodov na 4,07 percenta na týždennej báze a 10-ročný nemecký za rovnaké obdobie o 15 bázických bodov na 2,27 percenta. Prichádzajúce makrodáta z USA vskutku naznačujú nominálne zvoľňovanie dynamiky rastu spotrebiteľských cien, hoci pod povrchom vidno aj obnovu momenta super jadrovej inflácie pre solídny rast americkej ekonomiky. Trhy boli preto na vážkach, kedy začne Fed znižovať úrokové sadzby. Po vystúpení Jeromea Powella v Kongrese mierne narástol optimizmus, že by to mohlo byť ešte v závere druhého kvartála tohto roka. Powell totiž vyhlásil, že centrálna banka nie je príliš ďaleko od získania dôvery v udržateľné smerovanie inflácie k dvom percentám, čo je podmienkou na redukciu menovopolitickej reštrikcie. Dôveru v júnový „cut“ zvýšilo aj zverejnenie spomalenia rastu miezd v americkej ekonomike, čo ukázal (okrem iného) februárový nonfarm payrolls report z lokálneho trhu práce. V eurozóne tlačilo výnosy nadol najmä pokračovanie stagnácie ekonomiky a zhoršujúce sa odhady rastu ekonomiky na tento rok (aj ECB revidovala odhad rastu HDP eurozóny v marcovej prognóze nadol), čo by malo obmedzovať dopytové inflačné tlaky a priviesť rast spotrebiteľských cien skôr na dvojpercentné úrovne (čo v aktualizovanej marcovej projekcii naznačila aj ECB). K poklesu výnosov prispel aj slovník prezidentky ECB Christine Lagardovej na tlačovej konferencii po zasadnutí banky, kde síce zdôrazňovala inflačné riziká plynúce z dynamického rastu miezd, no zároveň naznačila, že vidno prvé signály zvoľňovania dynamiky ich rastu, a deklarovala, že Rada guvernérov už otvorila diskusiu na tému zmierňovania reštriktívneho nastavenia menovej politiky. Pokles dlhopisových výnosov pri relatívne konštruktívnej nálade na trhoch znamenal aj solídny odraz cien podnikových dlhopisov.
Ceny ropy v minulom týždni klesli, keď sa k slovu prihlásili fundamenty, ktoré zatienili geopolitické napätie na Blízkom východe. Severoamerický benchmark WTI zatváral v piatok tesne pod 78-dolárovou métou, čo znamená 2,5-percentnú medzitýždennú stratu, pričom severomorský Brent končil na 82 dolároch s necelým dvojpercentným poklesom. Komoditu tlačilo nadol zverejnenie štatistiky jej slabých importov do Číny za prvé dva mesiace roka. To vyvolalo medzi obchodníkmi nervozitu ohľadne rastu dopytu po rope v nasledujúcom období. K poklesu prispeli aj správy vrchného predstaviteľa Medzinárodnej energetickej agentúry Torila Bosoniho o tom, že ropný trh je dobre zásobený a rast dopytu po komodite sa spomaľuje. S trhom preto príliš nezamávalo ani rozhodnutie kartelu OPEC+ o predĺžení dobrovoľných škrtov v ťažbe vo výške 2,2 milióna barelov aj na druhý kvartál, s čím obchodníci viac-menej počítali. Zlato pokračovalo v pochode na nové historické maximá, keď si polepšilo o 4,6 percenta a zatváralo tesne pod 2 180 dolármi. Žltý kov ťažil z poklesu amerických dlhopisových výnosov po holubičom vystúpení šéfa Fedu Jeromea Powella o tom, že americká centrálna banka nie je ďaleko od toho, keď bude primerané začať redukovať úroveň menovopolitickej reštrikcie. Žltému kovu pomohlo aj zverejnenie februárového nonfarm payrolls reportu z amerického trhu práce, ktorý vykazuje ďalšie signály chladnutia, čo by Fedu vydláždilo cestu pre nie taký neskorý začiatok uvoľňovania menovopolitických oprát. Navyše kurz dolára oslaboval, čo pomáhalo zlatu, ako aj presvedčenie trhových hráčov, že ECB bude dlhšie váhať so znižovaním úrokových sadzieb ako Fed.
Dolár v minulom týždni pokračoval v oslabovaní voči košu hlavných svetových mien na čele s eurom. Dolárový index klesol na dvojmesačné minimá a, naopak, kurz EUR/USD na dvojmesačné maximá, keď za týždeň narástol o necelé percento a miestami sa pohyboval nad 109,5 dolárového centa. Dolár dostával pod tlak konštruktívny sentiment na trhu, ktorý pramenil z očakávaní jemného zosadnutia americkej ekonomiky a s tým spätej zvýšenej ochoty podstupovať riziko pri predpoklade skorého uvoľňovania menovej politiky Fedu vzhľadom na odznievanie inflačných tlakov. Tieto očakávania podporilo aj vystúpenie šéfa Fedu Jeromea Powella v Kongrese, ktorý naznačil, že centrálna banka nie je príliš ďaleko od získania dôvery, že inflácia bude smerovať udržateľne k dvojpercentnému cieľu, čo by znamenalo zelenú pre prvé „cuty“ základných úrokových sadzieb. Očakávania relatívne skorého znižovania sadzieb Fedom podporili aj signály spomaľovania rastu miezd v Spojených štátoch, ktoré ukázal februárový nonfarm payrolls report z miestneho trhu práce. Euro sa napriek zhoršujúcim sa perspektívam ekonomického rastu eurozóny na tento rok (v absolútnych číslach aj relatívne voči USA, kde sa odhady rastu revidujú nahor) dokázalo posilniť, k čomu prispeli očakávania, že ECB začne zrejme so znižovaním úrokových sadzieb neskôr v porovnaní s Fedom. A to pre ťažšie skrotiteľné inflačné tlaky v sektore služieb (aj pre silný vplyv odborov na rast miezd).
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY