Wall Street vstúpila do októbra posunom na nové historické maximá, keď investori špekulujú ohľadne zlatovlasého vývoja v podobe solídneho amerického ekonomického rastu pri investičnom boome okolo umelej inteligencie, uvoľňovaní menovej politiky, deregulácii a fiškálnom dopingu cez znižovania korporátnych daní. V takomto prostredí nevytváral prehnanú nervozitu ani shutdown vládnych úradov, ktorý však prispel k poklesu úročenia amerického štátneho dlhu. Zvyšoval totiž očakávania, že Fed doručí ďalšie „cuty“ základných sadzieb pri odklade zverejnenia viacerých kľúčových makrodát na čele so septembrovým nonfarm payrolls reportom.
Wall Street v úvode októbra obnovila svoj rast s prepisovaním historických maxím, keď sa nedala vyrušiť ani government shutdownom, teda zatvorením federálnych vládnych úradov na začiatku nového fiškálneho roka pre neschopnosť republikánov a demokratov v Kongrese dohodnúť sa na rozpočte či aspoň dočasnom financovaní inštitúcií. Investori stavili na to, že odstávka federálnych úradov bude len (tak ako v minulosti) krátka a neohrozí fundamenty ekonomiky, ktoré naďalej ťažia z investičného boomu v oblasti umelej inteligencie a firemných akvizícií pri očakávaní ďalšieho uvoľňovania menovej politiky Fedu, deregulácie a fiškálneho impulzu v podobe zníženia podnikových daní, čo by malo podporiť solídny rast firemných ziskov. Široký index S&P 500 pridal na týždennej báze 1,1 percenta, pri posilnení bluechipsového indexu Dow Jones tiež o 1,1 percenta a pri raste technologického indexu Nasdaq Composite o 1,3 percenta. Všeobecná eufória na trhoch pri ústupe neistoty okolo obchodnej vojny s predpokladmi oživenia ekonomiky EÚ/eurozóny posúvala na rekordné maximá aj európske akciové trhy, keď paneurópsky index STOXX 600 pridal 2,9 percenta pri raste nemeckého indexu DAX o 2,7 percenta a britského indexu FTSE 100 o 2,7 percenta.
Výnosy na amerických vládnych dlhopisoch sa posúvali nadol naprieč výnosovou krivkou, keď politická paralýza vo Washingtone, ktorá viedla k zatvoreniu vládnych úradov, a absencia kľúčových makrodát zvyšovali očakávania rýchlejšieho uvoľňovania menovej politiky Fedu. Dlhší shutdown totiž zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho zhoršenia spotrebiteľskej dôvery, čo sa pretaví do slabšieho rastu spotreby domácností s negatívnym vplyvom na ekonomický rast, ako aj na už chladnúci trh práce. Desaťročný referenčný výnos USA tak klesol takmer k úrovni 4,1 percenta, pričom v priebehu týždňa sa pohyboval miestami pod touto métou. Nemecký 10-ročný výnos sa takisto posunul mierne nadol k méte 2,7 percenta, čo je vnímané ako určitá rovnovážna úroveň. Signály reakcelerácie rastu nemeckej ekonomiky (hoci z mimoriadne nízkych úrovní) vďaka poklesu neistoty okolo americkej colnej politiky s očakávaním veľkého fiškálneho impulzu domácej vlády by mali brániť väčšiemu poklesu úročenia nemeckých dlhopisov, najmä ak sa nepredpokladá ďalšie zásadné uvoľňovanie menovej politiky ECB.
Ropa zaknihovala v uplynulom obchodnom týždni výrazné takmer sedempercentné straty, ktoré ju stiahli na najnižšie úrovne od konca mája, keď americký benchmark WTI zatváral piatkové obchodovanie tesne pod 61-dolárovou hranicou a severomorská zmes Brent sa priblížila k 64-dolárovej hladine.
Rozhodujúcim faktorom, ktorý stál za poklesom komodity, boli šíriace sa správy, že kartel OPEC+, respektíve jeho veľká osmička krajín, by sa cez víkend mohol dohodnúť na ďalšom výraznom navýšení ťažby od novembra. Údajne by mohlo ísť o úroveň dvoj- až trojnásobku októbrového zvýšenia, teda niečo medzi 270- až 410-tisíc barelmi dennej produkcie. Tlak na ceny ropy pritom výrazne neustal ani vtedy, keď OPEC+ vydal správu, v ktorej poprel plány na výrazný rast ťažby o pol milióna barelov, ktoré označil za nepresné a zavádzajúce špekulácie. Trh jednoducho kalkuluje, že ropný trh bude čeliť ku koncu roka výraznému previsu ponuky nad dopytom.
Mínusom pre ropu bolo aj obnovenie dodávok ropy zo severoirackého poloautonómneho regiónu Kurdistan cez ropovod do Turecka prvýkrát po dva a pol roku.
Ceny tlačili nadol aj zvýšené očakávania možného konca bojov v Gaze na základe mierového plánu predstaveného Spojenými štátmi, ktorý si získal podporu Izraela. To by mohlo zlepšiť bezpečnosť prepravy cez Suezský kanál, a tak znížiť rizikovú prémiu ropy.
Trh pritom sčasti striasol zo seba obavy z ukrajinských dronových útokov na ruskú ropnú infraštruktúru vrátane exportných terminálov v okolí Petrohradu, keď sa zdá, že ruské dodávky ropných produktov na globálny trh neboli až tak výrazne zasiahnuté, hoci len na úkor nedostatku na domácom trhu.
Negatívne pôsobí na čierne zlato aj jesenná sezóna odstávok mnohých rafinérií pre údržbu, čo znižuje ich dopyt po rope.
A napokon zatvorenie amerických vládnych úradov, tzv. government shutdown od 1. októbra, keď začína nový fiškálny rok v USA, pre neschopnosť republikánov a demokratov dohodnúť sa na rozpočte či aspoň dočasnej dohode o financovaní, bolo ďalším závažím, ktoré sťahovalo ceny na nižšie úrovne.
Zlato v uplynulom týždni pokračovalo v pochode na nové historické maximá, keď si pripísalo takmer 3,5-percentný zisk a priblížilo sa k hladine 3 900 dolárov. Je paradoxom, že dopyt po tomto bezpečnom prístave rastie v čase vysokého sklonu finančných trhov, najmä akciových, k podstupovaniu rizika. Za rastom žltého kovu stál pokles amerických dlhopisových výnosov a očakávanie ďalšieho uvoľňovania menovej politiky Fedu, pričom americký vládny shutdown takisto prispieval k rastu dopytu po zlate. Okrem toho zo štrukturálneho hľadiska vidno silný dopyt centrálnych bánk, ktoré zvyšujú podiel kovu na devízových rezervách na úkor štátnych dlhopisov, ako aj investičného dopytu pri predpoklade zvýšených inflačných tlakov v dôsledku vysokého zadlženia mnohých vyspelých krajín na čele so Spojenými štátmi. Zmrazenie ruských devízových rezerv Západom a návrhy na ich konfiškáciu v rozpore s medzinárodným právom takisto podporujú centrálne banky najmä rýchlo sa rozvíjajúcich krajín na čele s Čínou, ktoré sú vnímané ako rivali Západu, aby sa odvracali od jeho štátnych dlhopisov v dôsledku tzv. sankčného rizika.
Dolár ostával väčšinu prvého októbrového týždňa pod tlakom, v defenzíve voči košu hlavných svetových mien, pričom voči euru sa obchodoval nad 117 centmi. Derivátový trh kalkuluje s tým, že americká centrálna banka bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky na rozdiel od ECB, presvedčenie o tom sa medzi obchodníkmi zvýšilo pri zatvorení amerických federálnych vládnych úradov od začiatku októbra pri neschopnosti Kongresu dohodnúť sa na rozpočte nového fiškálneho roka 2025/2026.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY