Wall Street a zlato na nových rekordoch a dlhopisy so stratami

Hlavné svetové akciové trhy pokračovali v minulom týždni v pochode na nové historické maximá pri poklese dlhopisových výnosov, keď na nich rastie presvedčenie, že hlavné svetové centrálne banky by mohli začať so znižovaním úrokových sadzieb pred letom, pričom švajčiarska centrálna banka tak už prekvapujúco urobila. Rely podporujú aj zlepšujúce sa vyhliadky svetovej ekonomiky, najmä Spojených štátov. Napriek zníženej averzii voči riziku pokračuje rast zlata na nové maximá, kam ho posiela pokles dolárových úrokov, ako aj robustný dopyt. Ropa sa vyšvihla na päťmesačné maximá pre zintenzívňujúce sa ukrajinské dronové útoky na ruské rafinérie, no zisky napokon neudržala po správach, že Biely dom tlačí na Ukrajinu, aby s týmito krokmi prestala, a pre obnovu nádeje na uzavretie prímeria medzi Hamásom a Izraelom. Dolár sa odrazil voči košu hlavných svetových mien, keď perspektívy rastu americkej ekonomiky sa absolútne aj relatívne voči zvyšku sveta zlepšujú, čo vedie k očakávaniam, že Fed by nemusel byť nevyhnutne lídrom v uvoľňovaní menovej politiky.

Akciové trhy

Hlavné svetové akciové trhy v USA, Európe aj Japonsku pokračovali v minulom týždni v pochode na nové historické maximá. Podporuje ich rastúce presvedčenie, že centrálne banky by mohli začať so znižovaním úrokových sadzieb pred letom, pričom svetová ekonomika na základe zverejňovaných makrodát na čele s prieskumami PMI vykazuje znaky odrazu ekonomickej aktivity vedenej Spojenými štátmi, čo by malo znamenať aj svižný rast firemných ziskov. Akciám pomohol pokles trhových úrokových sadzieb práve pre zlepšujúce sa vyhliadky začiatku uvoľňovania menovej politiky Fedu a ECB už v júni, pričom tento termín nie je vylúčený ani v prípade Bank of England. Okrem toho švajčiarska centrálna banka prekvapila trhy znížením sadzieb už minulý týždeň a Bank of Japan bude síce sprísňovať menovú politiku, no len veľmi pozvoľným až symbolickým tempom (čo je vnímané v kontexte predpokladanej lepšej ekonomickej výkonnosti pozitívne). Trhy jednoducho veria v zlatovlasý vývoj a nie sú znepokojené faktom, že pod povrchom možno badať určitý odraz inflačných tlakov, hlavne v sektore služieb. Zvýšené valuácie na Wall Street a predovšetkým v  technologickom sektore nie sú vnímané ako problém, keďže nie sú extrémne. Ani predpoklad rozmachu umelej inteligencie nebol zatiaľ narušený, hoci rast Magnificient 7 firiem sa zredukoval na Magnificient 4, keď Tesla a Apple od začiatku roka klesajú a Alphabet (materská firma Google) zaostáva za rastom indexu S&P 500.  Tento vlajkový americký index má za sebou najlepší týždeň v tomto roku, keď si polepšil o 2,3 percenta, technologický index Nasdaq Composite rástol o 2,9 percenta, paneurópsky index STOXX 600 sa zhodnotil o necelé jedno percento pri raste londýnskeho indexu FTSE 100 o 2,6 percenta a japonského Nikkeiu 225 o 5,6 percenta.

Dlhopisové trhy

Ceny dlhopisov v minulom týždni rástli, teda výnosy klesali, keď trhoví participanti reagovali na zasadnutia viacerých centrálnych bánk, ktoré sa niesli v holubičom duchu. Americký Fed na svojom zasadnutí potvrdil v dot plot grafe decembrový výhľad troch znížení základných úrokových sadzieb do konca roka napriek tomu, že niektoré indikátory naznačujú zaseknutie disinflačného vývoja. Slovník predsedu Výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) Jeromea Powella po jeho rokovaní nenaznačoval veľkú nervozitu z faktu, že superjadrová inflácia sa odráža, a signalizoval, že niekedy v priebehu tohto roka bude primerané uvoľniť menovú politiku a ani zotrvanie silného trhu práce by nemuselo byť prekážkou v týchto krokoch. To zvýšilo pravdepodobnosť prvého „cutu“ Fedu už v júni. Švajčiarska centrálna banka prekvapujúco znížila základnú sadzbu na 1,5 percenta z 1,75 percenta už minulý týždeň a naznačila, že vzhľadom na to, že inflácia je v cieľovom pásme, môže pokračovať v úprave menovej politiky ďalej. Aj Bank of England, hoci nezmenila forward guidance, mierne upravila slovník zo zápisnice, kde takpovediac medzi riadkami signalizuje blížiace sa znižovanie sadzieb,  pričom už žiadny centrálny bankár nehlasoval za zvyšovanie sadzieb na minulotýždňovom zasadnutí. 10-ročný americký výnos klesol na medzitýždennej báze o 11 bázických bodov na 4,2 percenta a 10-ročný britský až o 17 bázických bodov na 3,93 percenta. 10-ročný nemecký o 12 bázických bodov na 2,32 percenta, k čomu prispel aj fakt, že nemecká ekonomika, respektíve ekonomika eurozóny vykazuje len pozvoľné signály odrazu aktivity a už takmer jeden a pol roka prakticky len stagnuje.

Komoditné trhy

Ceny ropy sa v priebehu minulého týždňa posunuli na päťmesačné maximá, no napokon po turbulentnom vývoji všetky zisky odovzdali. Severomorská ropa Brent sa v prvej polovici týždňa obchodovala nad 87 dolármi a americký benchmark WTI sa kótoval nad 83 dolármi, aby v piatok zatvárali okolo úrovní 85 dolárov, respektíve 81 dolárov. V úvode týždňa bola komodita hnaná nahor zintenzívňujúcimi ukrajinskými dronovými útokmi na ruskú ropnú infraštruktúru na čele s rafinériami. Odhaduje sa, že po útokoch bola znížená ruská rafinačná kapacita o 700-tisíc až 900-tisíc barelov denne, čo predstavuje 10- až 13-percentný podiel na celkovom spracovaní ropy v krajine. Ropu podporili aj správy o znížení jej exportov zo Saudskej Arábie a očakávania zníženia ťažby v Iraku. Okrem toho makroobraz globálnej ekonomiky na čele so Spojenými štátmi sa na základe zverejňovaných predstihových indikátorov zlepšuje, čo signalizuje silnejší dopyt po rope. V druhej polovici týždňa sa vývoj na ropnom trhu otočil a ropa stratila všetky svoje zisky, ktoré ju posunuli na najvyššie úrovne od októbra. Podpísali sa pod to medializované správy, že vedenie Spojených štátov dôrazne tlačí na Ukrajinu, aby zastavila dronové útoky na ruskú ropnú infraštruktúru. Biely dom sa obáva, okrem tvrdej odvety Kremľa (špekuluje sa aj o riziku útokov na ukrajinské plynové zásobníky, kde je uskladnený aj plyn pre Západ), najmä rastu cien ropy a následne aj palív, čo by zhoršilo spotrebiteľskú náladu a znížilo prospekty znovuzvolenia úradujúceho prezidenta Joea Bidena do Bieleho domu v jesenných voľbách. Ropu okrem toho tlačili nadol aj správy o tom, že nádej na uzavretie prímeria medzi Hamásom a Izaelom narástla, po vyjadreniach amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena o konštruktívnych sprostredkovaných rokovaniach znepriatelených v Katare. Časť trhových hráčov navyše verí, že Rusko s cieľom udržať príjmy z ropného biznisu pristúpi k zvýšeniu exportov nespracovanej ropy, aby kompenzovalo (pre ukrajinskú útoky) výpadky vývozov spracovaných rafinérskych produktov. To by znamenalo otupenie tlaku na rast cien komodity.

Zlato pokračovalo v prepisovaní historických maxím a miestami sa obchodovalo nad 2200-dolárovou métou. Nahor ho tlačilo rastúce presvedčenie trhových hráčov, že centrálne banky na čele s Fedom začnú už pred letom alebo počas neho s uvoľňovaním menovej politiky. Prispelo k tomu aj zasadnutie Fedu, ktorý nezmenil projekcie vývoja úrokových sadzieb v rámci dot plot grafu oproti decembru a väčšina bankárov predpokladá tri „cuty“ po 25 bázických bodov do konca roka. Okrem toho slovník šéfa Fedu Jeromea Powella na tlačovej konferencii po zasadnutí banky bol vnímaný skôr ako holubičí, keď deklaroval, že v istom momente roka bude primerané začať uvoľňovať menovú politiku na viac neutrálnu úroveň, pričom prekážkou v týchto krokoch nebude ani pokračovanie určitej nerovnováhy (previs dopytu) na trhu práce. Navyše sa zdá, že Fed nie je príliš zneistený niektorými signálmi zrýchľovania sa superjadrovej inflácie.

Devízové trhy

Dolár končil uplynulý týždeň so ziskami voči košu hlavných svetových mien, pričom euro sa voči nemu oslabilo o 0,8 percenta a vzájomný výmenný kurz zatváral na úrovni 108 centov. A to napriek tomu, že bezprostredne po zasadnutí Fedu vyskočil až k 109,4 centa, keď trh reagoval na fakt, že Fed ponechal projekcie dot plot grafu oproti predchádzajúcemu štvrťroku na úrovni  troch predpokladaných znížení sadzieb po 25 bázických bodov do konca aktuálneho roka a jeho šéf Jerome Powell nevykazoval veľké znaky znepokojenia voči ostatnému inflačnému vývoju, kde rast cien v službách vykazuje známky reakcelerácie a „lepkavosti“. Dolár v samom závere týždňa straty vymazal, keď po „usadení sa prachu“ okolo Fedu sa trh priklonil k myšlienke, že ECB by mohla začať so znižovaním úrokových sadzieb skôr a rýchlejším tempom ako Fed. Za touto myšlienkou stojí skutočnosť, že americká ekonomika je robustná a vysiela signály „jemného zosadnutia, ba až letu bez spomalenia“, čo bude brzdiť disinflačný vývoj a nebude nútiť Fed robiť veľké uvoľňovanie menovej politiky na rozdiel od ECB. Ekonomika eurozóny už dlhší čas stagnuje a jej oživenie bude len pozvoľné, čo by mohlo dať priestor ECB pre výdatnejšie povolenie menovopolitických oprát. Výrazné straty voči doláru v minulom týždni zaknihoval švajčiarsky frank po tom, ako miestna centrálna banka prekvapujúco znížila úrokové sadzby a naznačila, že vzhľadom na nízku infláciu by mohla pokračovať v tomto smere. Dolár sa dokázal rázne posilniť aj voči japonskému jenu napriek tomu, že Bank of Japan ukončila politiku záporných úrokových sadzieb a prvýkrát po 17 rokoch zvýšila (symbolicky z -0,1 na 0,1 percenta) úrokové sadzby. 

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY