Akciové burzy sa v minulom týždni dostali pod predajný tlak a dlhopisové výnosy sa odrazili pre rast očakávaní, že centrálne banky a najmä Fed budú musieť zájsť ďalej pri zvyšovaní úrokových sadzieb a ponechať menovú politiku v reštriktívnom pásme dlhšie v porovnaní s tým, čo zaceňoval trh. A to vzhľadom na robustné makroprostredie, kde klesá pravdepodobnosť recesie na oboch brehoch Atlantiku, a silnému americkému trhu práce, čo môže limitovať spomaľovanie inflácie, ktorá by sa mohla po nedávnom poklese „zaseknúť“ na pomerne vysokých úrovniach. Ceny ropy sa odrazili pre zlepšovanie perspektív rastu čínskej ekonomiky a pre prekvapujúce jednostranné zníženie ťažby Ruskom o 500-tisíc barelov denne. Prehodnocovanie budúceho postupu Fedu v menovej politike smerom k väčšiemu utiahnutiu oprát podporilo dolár. Zlato strácalo pre kombináciu vyššieho úročenia amerických dlhopisov a silnejšieho dolára.
Nálada na akciových trhoch sa v priebehu minulého týždňa začala zhoršovať, keď trhoví participanti prehodnocovali svoje očakávania ohľadne ďalšieho postupu centrálnych bánk pri sprísňovaní menovej politiky smerom k možnej väčšej reštrikcii. Vyprcháva ostatný optimizmus z toho, že inflácia ustupuje, čo malo znamenať, že vrchol sprísňovania menovej politiky je za rohom a po ňom nebude trvať dlho, kým sa azimut centrálnych bánk otočí o 180 stupňov. Paradoxne k tomu pomáhajú solídne makrodáta a zlepšovanie vyhliadok globálneho ekonomického rastu, kde klesá pravdepodobnosť recesie na oboch brehoch Atlantiku, k čomu prispelo aj otvorenie čínskej ekonomiky po zrušení politiky nulovej tolerancie covidu. Silnejšie makro (aj vďaka poklesu cien energií) na čele s robustným americkým trhom práce vyvoláva očakávania, že Fed bude musieť zájsť ďalej so zvyšovaním úrokových sadzieb v porovnaní s jeho projekciami a očakávaním trhu. Okrem toho, ak sa ukáže, že ústup inflácie sa v istom momente zasekne (najmä pre „lepkavé položky v službách a trhu s bývaním“), mohlo by to znamenať, že reštriktívna menová politika bude musieť byť udržaná dlhšie – jednoducho „higher for longer“. Túto možnosť naznačovali vo svojich minulotýždňových vystúpeniach aj viacerí americkí centrálni bankári. Akciové trhy sa preto dostávajú pod tlak na čele s technologickým sektorom. Široký americký akciový index S&P 500 klesol o 1,1 percenta pri strate paneurópskeho indexu STOXX 600 o 0,6 percenta. Emerging trhy merané indexom MSCI Emerging Markets sa oslabili až o 2,4 percenta v dôsledku rastu sily dolára.
Výnosy na dlhopisových trhoch sa v priebehu minulého týždňa posúvali nahor (čo tlačilo akciové valuácie nadol), keď medzi obchodníkmi prichádza k revízii očakávaní ohľadne budúceho vývoja menovej politiky. Výhľady sa posúvajú smerom k možnosti, že centrálne banky, a najmä Fed, budú musieť zájsť ďalej pri zvyšovaní úrokových sadzieb v porovnaní s tým, čo bolo započítané v trhu. A to vzhľadom na robustné makroprostredie, kde síce nastáva spomalenie ekonomického rastu v porovnaní s minulým rokom, ale vyhliadky sa v ostatnom čase začali zlepšovať a pravdepodobnosť recesie v Spojených štátoch aj v eurozóne klesá. Slabšie spomalenie agregátneho dopytu môže následne limitovať spomaľovanie inflácie, ktorá by sa časom mohla „zaseknúť“ na pomerne vysokých úrovniach pre niektoré lepkavé položky spotrebného koša z oblasti služieb. To by mohlo viesť k tomu, že centrálne banky budú musieť konať agresívnejšie, aby rast spotrebiteľských cien skrotili. 10-ročný americký výnos sa v minulom týždni odrazil o vyše 20 bázických bodov a končil na 3,75 percenta, pričom 10-ročný nemecký výnos takisto pochodoval nahor na 2,36 percenta, čo predstavuje posun o 18 bázických bodov. Vyššie suverénne výnosy v kombinácii so zhoršením sentimentu trhu a roztiahnutím rizikových prirážok sa pretavili do značného poklesu cien podnikových dlhopisov.
Ceny ropy sa v minulom týždni skokovito posilnili o vyše osem percent a WTI končila pri méte 80 dolárov, pričom Brent pokoril hranicu 86 dolárov. Stálo za tým zlepšovanie prospektov rastu čínskej ekonomiky spolu s očakávaným oživením leteckej dopravy. V samotnom závere týždňa ropu podporilo aj nečakané oznámenie Ruska o znížení ťažby ropy o 500-tisíc barelov od marca, čo predstavuje rádovo päťpercentný pokles. Kremeľ to odôvodňuje cieľom „zlepšiť trhové relácie“. Je pomerne pravdepodobné, že ide aj o výsledok uvalenia ostatných embárg na ruské exporty spolu so zavedením cenových stropov, keď sa síce Moskve darí presmerovať gro vývozov do Ázie namiesto Západu, ale nie je to na 100 percent. Vyššie výnosy amerických dlhopisov a rast sily dolára sa pretavovali tlakom na oslabenie zlata, ktoré sa ponorilo pod 1 900-dolárovú métu.
Dolár pokračoval v odraze voči euru aj v minulom týždni s ponorom vzájomného výmenného kurzu o vyše jedno percento pod 107 dolárových centov, keď obchodníci prehodnocujú nasledujúci postup Fedu na viac agresívny (vyššia terminálna úroveň sadzieb, ktorá by mohla byť držaná dlhšie obdobie v porovnaní s tým, čo započítava derivátový trh), keď pomerne silný americký trh práce a vo všeobecnosti relatívna robustnosť americkej ekonomiky môže limitovať ústup inflácie v Spojených štátoch. Koniec koncov, ostatné vystúpenia mnohých amerických centrálnych bankárov (hoci s výnimkou hlavy Fedu Jaya Powella) boli v minulom týždni vnímané ako pomerne jastrabé.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY