Minulý týždeň sa na finančných trhoch niesol v znamení zvýšenej volatility a pohybov oboma smermi. Vývoj na trhu ovplyvňujú stále tie isté premenné: vývoj vojnového konfliktu na Ukrajine, rastúce inflačné tlaky a kroky centrálnych bánk na ich skrotenie pri spomaľovaní tempa rastu globálnej ekonomiky. Výsledkom bolo, že akcie spomalili svoj prudký marcový rast, zatiaľ čo výnosy na dlhopisoch vymazávali prudký pohyb nahor z rovnakého obdobia. Vo všeobecnosti sa nedarilo bezpečným aktívam, na čo doplatilo zlato aj americký dolár. Nedarilo sa ani rope, ktorá skokovito poklesla až pod 100 dolárov za barel.
V úvode týždňa akciové trhy rástli po správach o konštruktívnom výsledku rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou v Turecku, ktoré zlepšujú prospekty diplomatického riešenia vojny na Ukrajine. Dobrá nálada na trhu však dlho nevydržala, keď investori museli opäť čeliť krutej realite vojny. Kremeľ dementoval správy o pokroku vo vzájomných rozhovoroch a pokračuje v útokoch na ukrajinské ciele, čo znižovalo konštruktivizmus trhov. Nervozitu spôsobuje aj neúspešná snaha Číny dostať pod kontrolu šírenie covidu-19 v krajine. Čína neváha plošne uzatvárať celé regióny i pri zanedbateľnom množstve nakazených osôb, čo má za následok, že sa v lockdowne ocitli i niektoré kľúčové centrá na čele so Šanghajom. Opačný pozitívny efekt má na trhy pokles cien ropy pod 100 dolárov za barel, ako aj priaznivé dáta z americkej ekonomiky (predovšetkým trhu práce), ktoré potvrdzujú jej odolnosť proti agresívnejšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb americkej centrálnej banky. Wall Street sa na jasnom smerovaní sumárne nezhodla a indexy končili týždeň zmiešane. Blue chips index Dow Jones odpísal 0,1 percenta, zatiaľ čo širší index S&P 500 uzatváral na zelenej nule a technologický Nasdaq Composite pridal takmer 0,7 percenta. V Európe hlavný benchmark STOXX Europe 600 vzrástol o 1,1 percenta, britský FTSE 100 posilnil o 0,7 percenta a nemecký DAX uzatváral so ziskom necelého percenta.
Pre nejasný vývoj okolo Ukrajiny výnosy na amerických štátnych dlhopisoch redukovali svoj nárast z predchádzajúceho obdobia, a to aj napriek rastu presvedčenia trhov ohľadne agresívnejšieho zvyšovania úrokových sadzieb Fedom, čo potvrdzuje aj dobrá kondícia amerického trhu práce. Strašiakom sa však stáva inverzia výnosovej krivky, ktorá v minulosti pomerne spoľahlivo indikovala príchod hospodárskej recesie. Pokles európskych výnosov bol limitovaný rastúcimi inflačnými tlakmi v jednotlivých európskych krajinách aj eurozóne ako celku. ECB sa síce stále oháňa flexibilitou a postupnými krokmi, ale tlak na rýchlejšie uťahovanie menovej politiky rastie aj v jej prípade. Americký 10-ročný výnos poklesol o deväť bázických bodov na 2,38 percenta, jeho nemecký konkurent s rovnakou splatnosťou ustúpil o tri bázické body na 0,56 percenta.
Zlato v konštruktívnej nálade spočiatku pokleslo až pod 1 900-dolárovú hranicu, no rastúce inflačné tlaky v globálnej ekonomike a postupná renervozita okolo Ukrajiny spôsobili návrat nad túto hodnotu. Aj tak však žltý kov stratil 1,7 percenta a uzatváral na 1 925 dolároch. Nedarilo sa rope, ktorá predviedla najväčší týždenný pokles od roku 2020 a v prípade benchmarku WTI akcelerovala výpredaj až k hranici 100 dolárov. Komodita doplácala na náznaky pokroku v rokovaniach o prímerí na Ukrajine a obavy o dopyt po energii a palivách kvôli lockdownom v Číne. Straty prehĺbilo aj oznámenie USA, že budú v najbližších šiestich mesiacoch uvoľňovať zo svojich strategických rezerv v priemere jeden milión barelov denne. Týmto bezprecedentným krokom rozpustia zhruba tretinu svojich rezerv s cieľom znížiť ceny palív a inflačné tlaky. Pritom za ďalšie koordinované uvoľnenie zásob sú aj jeho spojenci z IAE. Ešte väčším stratám zabránil kartel OPEC+, ktorý pokračuje v stratégii postupného zvyšovania ťažby o 400-tisíc barelov denne na mesačnej báze a nevypočul tak prosby Západu, aby tempo zvýšil výraznejšie. Ropa WTI poklesla o 12,8 percenta na 99,27 dolára za barel a ropa Brent stratila až 13,5 percenta a uzatvárala na 104,39 dolára za barel.
Na devízovom trhu správy o pokroku v rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou výrazne podporili euro a regionálne meny v strednej Európe, pričom naopak znížili atraktivitu dolára ako bezpečného útočiska v čase neistoty. Straty dolára limitovali až silné čísla z amerického trhu práce, ktoré podporujú vyhliadky na rýchlejšie a agresívnejšie uťahovanie menovej politiky v zámorí. V tejto oblasti pomerne zaostáva ECB, ktorá dostatočne pružne nereaguje na prudký rast cien. Inflácia v eurozóne pritom dosiahla v marci 7,5 percenta a je tak najvyššie od prijatia eura. Po mesiaci vojny pokračuje vo výraznom posilňovaní rubeľ, ktorý sa miestami vrátil na „predinvázne“ úrovne. Ruskej mene aktuálne pomáhajú zavedené kapitálové kontroly, zámer predávať plyn v rubľoch, ako aj povinnosť ruských podnikov meniť na ruble 80 percent devízových príjmov.