Finančné trhy prešli v minulom týždni zmiešaným vývojom, keď mierne výkyvy do obchodovania prinášali zverejnené makrodáta, menovopolitické zasadnutia centrálnych bánk a tiež prebiehajúca výsledková sezóna. Fed síce zvýšil sadzby o 25 bb bodov na 22-ročné maximá do pásma 5,25 – 5,5 percenta, ale ďalší vývoj bude závisieť od prichádzajúcich dát. Tie prichádzajú zatiaľ zo zámoria priaznivé, hlavne v podobe vývoja HDP, spotreby domácností i spomaľujúcej inflácie, čo v konečnom dôsledku znižuje tlak na Fed, aby pokračoval vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Naopak, z európskej strany Atlantiku prichádzajú slabšie dáta, predovšetkým predstihové ukazovatele z nemeckého priemyslu, kde aktivita poklesla najnižšie od vypuknutia pandémie covidu-19. ECB síce vo štvrtok podľa vzoru Fedu taktiež zvýšila úrokové sadzby o štvrť percenta na 4,25 percenta (najvyššie od finančnej krízy v roku 2008), no vzhľadom na zhoršujúci sa ekonomický výhľad naznačila možnosť prerušenia cyklu zvyšovania sadzieb. Výnosy na amerických štátnych dlhopisoch naďalej rástli, v prípade 10-ročného benchmarku až k štyrom percentám, čo sa odzrkadlilo i na posilnení dolára, ktorý po troch týždňoch aprecioval voči euru pod hranicu 110 centov. Nárast pokračoval pri cenách ropy, ktorá sa dostala na trojmesačné maximum nad 80 dolármi.
Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku pokračovali v rastovom trende tretí týždeň za sebou, aj keď ich pohyb nahor bol limitovaný. Obchodná aktivita bola v úvode týždňa utlmená vyčkávaním na zasadnutie Fedu i ECB. Obe kľúčové centrálne banky v súlade s konsenzom zdvihli svoje základné úrokové sadzby o štvrť percenta. Ďalšie kroky oboch bánk sú však zahalené nejasnosťami, keďže obe deklarovali, že ďalší vývoj menovej politiky a sadzieb bude závisieť od prichádzajúcich dát. Tie zatiaľ prichádzajú omnoho lepšie z USA ako z Európy. Americká ekonomika vykazuje výrazne vyššiu robustnosť v porovnaní s eurozónou, kde sa ekonomický výhľad zhoršuje s rastúcim rizikom príchodu recesie. To nahráva skoršiemu prerušeniu (či dokonca ukončeniu) cyklu zvyšovania sadzieb v EÚ ako v USA, aj keď inflácia zostáva stále vysoko nad dvojpercentným cieľom centrálnych bánk. Svoj rastový potenciál si akcie udržali i vďaka prichádzajúcim solídnym firemným výsledkom za druhý kvartál. Celkovo blue chips index Dow Jones stúpol o 0,66 percenta, širší index S&P 500 posilnil o 1,01 percenta, technologický Nasdaq Composite vzrástol o 2,02 percenta, paneurópsky index STOXX Europe 600 zaknihoval 1,16 percenta a nemecký DAX uzatváral so ziskom 1,81 percenta.
Zatiaľ čo v Európe mali výnosy na štátnych dlhopisoch pre menej jastrabiu ECB a preťahovania obdobia slabej ekonomiky v Európe i do tretieho kvartálu tendenciu klesať, v zámorí silnejšie dáta HDP, aktivity i z trhu práce, ktoré podporujú vyhliadky ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb Fedu, naopak nakopli výnosy do mohutného rastu a 10-ročný benchmark sa znovu usadil na štvorpercentnej hranici. Nemecký referenčný 10-ročný výnos sa drží na 2,5 percenta.
Silnejšia americká mena sa negatívne prejavila na komoditách, a to predovšetkým na drahých kovoch na čele so zlatom, ktoré sa prechodne priblížilo i k 2 000-dolárovej hranici, no jeho cena sa už v závere týždňa držala aj pod 1 950 dolármi, aby žltý kov nakoniec týždeň uzatváral takmer bezo zmeny na 1 959 dolároch. Naopak, darilo sa rope, ktorá vďaka evidentne odolnejšej americkej ekonomike spolu so stimuláciou čínskej ekonomiky pokračovala v rely vyvolanej obmedzením produkcie zo strany niektorých krajín zoskupenia OPEC+ v druhej polovici roka. Jej cena sa pohybuje na maximách od apríla a už aj americká ľahká ropa WTI pokorila 80-dolárovú hranicu.
Ľahko holubičia ECB v kombinácii so slabými dátami z európskej ekonomiky a naopak silnými dátami z americkej ekonomiky podporila americký dolár, ktorý na páre s eurom posilnil zhruba o percento na hranicu 110 centov.
Patrik Hudec, analytik J&T BANKY