Akciové trhy na oboch brehoch Atlantického oceána sa v minulom týždni robustne odrazili, keď môže ísť o protitrendovú korekčnú rely z prepredaných úrovní pri jasne sa zhoršujúcich ekonomických prospektoch Západu, čo tlačí nadol ceny ropy. Na druhej strane, časť trhu si myslí, že by mohlo ísť o trvalejší odraz z júnového dna. Valuácie sú totiž už rozumné, a to aj vzhľadom na pokles dlhopisových výnosov, ktorý je však výsledkom obáv zo silnejúcich ekonomických protivetrov. Navyše, väčšina negatív už mohla byť zohľadnená v kurzoch, pričom očakávania, ako vysoko by centrálne banky mohli zvýšiť sadzby, sú redukované, čo okrem iného pomáhalo zlatu. V každom prípade je nálada na trhoch stále napätá, špeciálne v Európe s rizikom energetickej krízy, aj keď Gazprom po letnej údržbe plynovodu Nord Stream 1 obnovil dodávky komodity do Nemecka. Aj preto euro nevedelo profitovať zo zvýšenia sadzieb ECB o 50 bázických bodov, k čomu prispelo aj pochovanie forward guidance banky.
Hlavné svetové akciové trhy sa minulý týždeň robustne odrazili z pomerne prepredaných úrovní pri raste širokého amerického indexu S&P 500 o 2,9 percenta a paneurópskeho indexu STOXX 600 o 2,6 percenta, pričom index MSCI Emerging Markets pridal takmer tri percentá, keď na nich prevažoval faktor toho, že inflačné tlaky na Západe by mohli postupne vrcholiť a najmä americká ekonomika by sa predsa len mohla vyhnúť bezprostrednej recesii. Nákupný sentiment podporoval aj celkom solídny štart druhokvartálnej firemnej výsledkovej sezóny a predpoklady, že v kurzoch je už započítaná väčšina negatív. Sentiment v Európe zlepšil aj fakt, že ruský Gazprom po letnej technickej prestávke obnovil, hoci len čiastočne, dodávky plynu do Nemecka cez plynovod NordStream 1 a posiela aj viac plynu do Talianska. Nálada na trhoch je však stále vo všeobecnosti napätá a nervózna pri systematickom zhoršovaní makrodát na čele s júlovými prieskumami aktivity PMI, ktoré jasne hovoria minimálne o prudkom spomalení ekonomík na oboch brehoch Atlantiku.
Dlhopisový trh v eurozóne zakričal, že kráľovná ECB je nahá. Jednoducho výnosy dlhopisov v minulom týždni klesli, v prípade 10-ročného nemeckého benchmarku až k hranici 1 percenta, napriek čiastočne prekvapivému oznámeniu zvýšenia sadzieb bankou so sídlom vo Frankfurte až o 50 bázických bodov na jej minulotýždňovom zasadnutí, prvom od júla 2011. To naznačuje, že obchodníci si nemyslia, že cyklus zvyšovania sadzieb v eurozóne bude mať dlhé trvanie pri vysokej pravdepodobnosti príchodu recesie. Navyše, pochovanie forward guidance, teda akéhosi smerovania vývoja menovej politiky, a prechod na rozhodovanie sa „míting po mítingu“ bol vnímaný ako holubičí postoj. Trhy pritom príliš neohúril ani nový antifragmentačný nástroj TPI – teda Transmission Protection Instrument, ktorý má byť zbraňou proti neopodstatnenému rozšíreniu rizikových prirážok dlhopisov. TPI je síce mimoriadne flexibilný a použiteľný podľa uváženia ECB, no zároveň je spojený s pomerne prísnou kondicionalitou ohľadne fiškálnej a hospodárskej politiky, ktoré môžu mať krajiny periférie eurozóny problém naplniť. Americké výnosy takisto klesali, za čím stálo v rozhodujúcej miere vädnúce makroprostredie, čo znížilo pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb Fedom na tohtotýždňovom zasadnutí až o 100 bázických bodov. 10-ročný americký výnos sa tak obchoduje už hlbšie pod troma percentami na úrovniach okolo 2,76 percenta, hoci ešte v polovici júna atakoval úrovne 3,5 percenta.
Cena ropy sa pred koncom júla ponorila pod 100-dolárovú hranicu v prípade benchmarku WTI aj Brent a stratila za minulý týždeň 2,5 percenta v dôsledku rastúcich obáv z výrazného chladnutia ekonomickej aktivity na Západe, čo sa začína pretavovať do vädnutia dopytu po komodite. Tento faktor úplne prevážil pokračujúci štrukturálny previs dopytu nad ponukou na fyzickom trhu so surovinou pri najbližších dodávkach. Zlato prerušilo vyše mesačný pokles a odrazilo sa naspäť nad 1 700 dolárov vďaka rastúcim prospektom recesie v Spojených štátoch aj v Európe, čo bude skracovať cykly zvyšovania sadzieb centrálnymi bankami.
Ani zvýšenie úrokových sadzieb o 50 bázických bodov ECB nedokázalo výrazne podporiť kurz eura voči doláru, ktorý zotrval približne na 102 dolárových centoch, keď naň mali väčší vplyv zhoršujúce sa ekonomické prospekty eurozóny, vládna kríza v Taliansku s demisiou vlády, rozpustením parlamentu a jesennými voľbami s rizikom toho, že sa k moci dostanú populisti odmietajúci fiškálnu konsolidáciu a hospodárske reformy (čo by de facto znemožnilo ECB použiť nový antifragmentačný TPI nástroj na zastabilizovanie. Okrem toho, koniec forward guidance ECB znamená zánik kotvy trhového zaceňovania zvyšovania sadzieb, čo prinesie na trhy dodatočnú neistotu a volatilitu. Kurz eura bude totiž viac náchylný reagovať na makrodáta či vyjadrenia centrálnych bankárov. Americké makrodáta sa síce tiež zhoršujú, no doláru až tak neubližovali, keď je predsa len vnímaný ako bezpečný prístav v čase (prichádzajúcich) ekonomických turbulencií.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY