Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku prepisovali historické maximá

Wall Street pokračovala v tiahlej rely z jesene minulého roka a prepisovala historické maximá pre očakávania zlatovlasého makrovývoja v Spojených štátoch a pretrvávajúcu eufóriu okolo umelej inteligencie a jej možné pozitívne efekty na produktivitu a ekonomický rast. Európske akcie sa tiež posúvali na rekordné úrovne napriek pochmúrnym ekonomickým vyhliadkam starého kontinentu, keď im pomohli vyhliadky väčšej stimulácie čínskej ekonomiky. V takomto konštruktívnom prostredí obchodníkom neprekážali ani zvýšené dlhopisové výnosy pri určitom precitnutí trhov ohľadne začiatku a tempa uvoľňovania menových politík. Lepšie ekonomické perspektívy USA v porovnaní s eurozónou sa pretavili do ďalšieho posilnenia dolára. Zlato ostalo v defenzíve pre vyššie úročenie amerického dlhu a silnejšie úrovne dolára. Ropa sa odrazila na dvojmesačné maximá, k čomu prispeli čoraz silnejšie predpoklady jemného zosadnutia Spojených štátov, čínskych vládnych stimulov, ale aj neschopnosť americkej armády eliminovať útoky jemenských rebelov v oblasti Červeného mora a ukrajinské dronové útoky na ruskú ropnú infraštruktúru na Balte.

Akciové trhy

Wall Street pokračovala v tiahlej akciovej rely, keď zaknihovala už 12. rastový týždeň z ostatných 13 a posunula sa na nové historické maximá všetkými kľúčovými indexmi, teda bluechipsovým Dow Jonesom, technologickým indexom Nasdaq Composite, ako aj širokým indexom S&P 500. V priebehu minulého týždňa držal dokonca vlajkový index S&P 500 sériu šiestich rastových dní v rade a z toho päťkrát v sérii prepisoval historické rekordy. Na čele rely bol technologický sektor, ktorý ako jediný z 11 hlavných sektorov prepisoval historické maximá, keď na trhoch pretrvávali pozitívne očakávania ohľadne témy umelej inteligencie a jej pridanej hodnoty v reálnej ekonomike. Konštruktívna atmosféra bola podporená aj z očakávaní zlatovlasého makroekonomického vývoja – jemného zosadnutia americkej ekonomiky (s minimálnym spomalením rastu) a ústupu inflačných tlakov, ktoré boli podporené aj zverejňovanými makrodátami. Zdá sa, že americká ekonomika je robustná a dokáže (aj vďaka masívnym fiškálnymi stimulom) dobre operovať aj v prostredí reštriktívnej menovej politiky a vyšších úrokových sadzieb. Solídny začiatok kvartálnej firemnej výsledkovej sezóny takisto prispel k nákupnej atmosfére na burzách. Európske akcie zaknihovali robustné zisky okolo 2,5 až 3,5 percenta a široký index STOXX 600, bluechipsový index STOXX 50, ako aj nemecký index DAX a francúzsky index CAC prepisovali historické rekordy. K ich rastu prispeli aj očakávania veľkých stimulov tvorcami čínskej hospodárskej politiky s cieľom podporiť ekonomický rast, pričom jedným z krokov v tomto smere bolo rozhodnutie o znížení povinných minimálnych rezerv v bankovom systéme.

Dlhopisové trhy

Desaťročný americký dlhopisový výnos sa udomácňuje v okolí 4,1 percenta, keď prichádza k „utriasaniu“ počtu znížení úrokových sadzieb Fedom v nasledujúcich 12 mesiacoch na šesť zo siedmich ešte pred pár týždňami. Jednak očakávania skorého začiatku obratu menovej politiky a ráznych „cutov“ sa javili ako prepálené, jednak americká ekonomika vykazuje čoraz viac presvedčivejšie signály jemného zosadnutia s minimálnym spomalením tempa ekonomického rastu (čo potvrdil aj solídny rast HDP za štvrtý kvartál 2023) a nepotrebuje nutne uvoľňovanie menovej politiky. Fed tak nebude pod tlakom, aby už v marci urobil „výkop“ obratu v menovej politike, hoci inflačné čísla (a disinflačný vývoj) by ho k tomu mohli oprávňovať. Centrálna banka však môže preferovať opatrný prístup (špeciálne pri ostatných logistických problémoch pre napätie okolo Červeného mora, ktoré by mohlo viesť k obnove inflačných tlakov) a bude si môcť dovoliť „behind the curve“. Vývoj na americkom trhu ovplyvňoval aj Európu, hoci nemecké výnosy mali skôr tendenciu mierne klesať, keď predstihové makrodáta z eurozóny ako celku (najmä januárové prieskumy PMI), ako aj januárové čísla Ifo z Nemecka ukazujú, že ekonomika je na hrane stagnácie a recesie.  Poklesu nemeckej „desiny“ pod 2,3 percenta bránilo len uvedomovanie si obchodníkov, že ECB zrejme nezníži úrokové sadzby výrazne pred letom, čo v podstate signalizovala na svojom minulotýždňovom zasadnutí, keď jej prezidentka Christine Lagardová zdôrazňovala, že akákoľvek diskusia o znižovaní sadzieb je v súčasnosti predčasná. Konštruktívna nálada na trhoch naklonená podstupovaniu rizika tlačila nadol rizikové prirážky podnikových dlhopisov, čo vytláčalo ich ceny nahor (pri relatívne stabilných dlhopisových výnosoch štátnych dlhopisov).

Komoditné trhy

Ropa v minulom týždni zaznamenala výrazné zisky, najväčšie od konca leta minulého roka, čo ju vystrelilo na dvojmesačné maximá. Severoamerický benchmark WTI narástol o takmer 6,5 percenta a zatváral nad 78 dolármi. Severomorská zmes Brent si takisto pripísala približne 6,5-percentný rast a piatkové obchodovanie končila nad 83-dolárovou métou. Komoditu v minulom týždni ovplyvňovali takmer výlučne prorastové faktory. Zverejňované makrodáta zo Spojených štátov, najväčšej svetovej ekonomiky, hovoria čoraz presvedčivejšie o jemnom zosadnutí s len malým spomalením tempa rastu, čo by malo znamenať pokračovanie solídneho rastu dopytu po rope. Plusom pre ropu bola aj plánovaná vládna stimulácia čínskej ekonomiky, svetovej dvojky, s cieľom podporiť jej relatívne slabý rast. Ropu podporoval aj ďalší pokles amerických komerčných zásob ropných produktov. Navyše trhy začínajú byť viac nervózne a frustrované z bezpečnostnej situácie v Červenom mori, kde sa zdá, že americká armáda nedokáže urobiť poriadok s jemenskými húsíjskými povstalcami útočiacimi na obchodné lode a do istej miery stráca kredit. Aj preto sa Peking obrátil na Teherán, aby stabilizoval situáciu, a táto informácia aspoň čiastočne znižovala v závere týždňa napätie. Okrem toho ceny ropy tlačili nahor aj ukrajinské dronové útoky na ruské ropné terminály v Baltskom mori, čo zvyšuje riziko výpadkov dodávok ropných produktov na svetové trhy.

Zlato bolo minulý týždeň v defenzíve, keď stratilo vyše 0,5 percenta a zatváralo pod 2 020 dolármi. Pod tlakom ho udržiavala skutočnosť, že 10-ročný americký dlhopisový výnos sa udomácnil nad 4,1 percenta, keď trhy zredukovali veľké očakávania ohľadne tempa uvoľňovania menovej politiky Fedom (k čomu prispelo aj zverejnenie solídnych makrodát z USA). Mínusom pre žltý kov bolo aj pokračovanie posilňovania dolára voči euru, kde vzájomný výmenný kurz klesol  k 108,5 dolárového centu, čo je najnižšia úroveň od polovice decembra. 

Devízové trhy

Dolár pokračoval v pozvoľnom trende posilňovania voči košu hlavných svetových mien na čele s eurom, keď zverejňované makrodáta, a to predstihové aj tvrdé, ukazujú solídny stav americkej ekonomiky smerujúcej k jemnému zosadnutiu na rozdiel od eurozóny, ktorej ekonomické perspektívy sú pochmúrne, a to najmä v prvom polroku. Pri relatívnej sile americkej ekonomiky by sa Fed nemusel ponáhľať so znižovaním úrokových sadzieb napriek ustupujúcej inflácii a mohol by preferovať opatrný prístup. Na druhej strane priestor na to, aby ECB pri stagnujúcej ekonomike eurozóny vyčkávala, bude nižší. To však nemusí nutne znamenať, že ECB začne skôr s uvoľňovaním menovej politiky, keď na minulotýždňovom zasadnutí opäť jasne deklarovala, že je predčasné diskutovať o znižovaní úrokových sadzieb.  

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY