V minulom týždni pokračovalo na Wall Street nervózne obchodovanie s vysokou volatilitou, ktoré vyústilo do siedmeho týždňa strát bluechipsového indexu Dow Jones v poradí ako výsledku rastu obáv z toho, že zvyšovanie úrokových sadzieb Fedom s cieľom skrotiť infláciu vyústi do recesie. Vysoká averzia voči riziku spôsobila, trocha paradoxne, pokles výnosov bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov. Zlato však napriek tomu ostalo v klesajúcom trende už štvrtý týždeň za sebou, keď sú protivetry vysokých výnosov, ako aj silného dolára väčšie ako faktor skrýše pred krízou. Obavy zo spomaľovania globálnej ekonomiky a tým aj dopytu po palivách, koronalockdowny v Číne, ako aj silnejší dolár dostávali ropu pod tlak, ktorý však bol tlmený prospektmi uvalenia embarga na ruské čierne zlato Európskou úniou. Euro kleslo voči doláru na päťročné minimá, keď rastú obavy z recesie v eurozóne v dôsledku ukrajinskej krízy, pričom ECB bude na rozdiel od Fedu zvyšovať úrokové sadzby len slimačím tempom.
Americké akcie merané indexom Dow Jones klesali už siedmy týždeň v poradí, čo je najdlhšia séria strát za 21 rokov, pričom široký index S&P 500 sa dokonca v priebehu ostatných dní ponoril miestami pod psychologickú métu 4 000 bodov, keď klesal šesť týždňov v poradí. Trh je jednoducho mimoriadne vystresovaný z toho, že uťahovanie menovej politiky Fedu v dôsledku vysokej inflácie by mohlo spôsobiť tvrdé pristátie americkej ekonomiky, čo nevylúčil vo svojom prejave ani šéf centrálnej banky Jerome Powell. Mínusom pre akcie, špeciálne európske, ktoré ostávajú takisto pod tlakom, sú vysoké ceny energií, ako aj prehĺbenie narušených dodávateľských reťazcov pre koronalockdowny v Číne.
Zvýšená averzia voči riziku stláča referenčný 10-ročný americký výnos pod trojpercentnú métu a nemecký benchmark s rovnakou splatnosťou pod jedno percento, keď obavy z recesie v Spojených štátoch a v eurozóne sú silnejším faktorom ako vysoká inflácia a s ňou súvisiaci začiatok cyklu zvyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami. Navyše, trhy začínajú započítavať, že inflácia na Západe by mala v tomto období kulminovať, čo by mohlo znamenať, že centrálne banky by nemuseli postupovať až tak agresívne v odoberaní menovej akomodácie, ako sa teraz zdá. Pokles apetítu po riziku sa však odzrkadlil do pádu cien podnikových dlhopisov v neinvestičnom pásme pri rozširovaní rizikových prirážok.
Zlato klesá už štvrtý týždeň v poradí a blíži sa k méte 1 800 dolárov, keď ho tlačia nadol vysoké výnosy amerických dlhopisov ako výsledku očakávaní sprísňovania menových politík v kombinácii so silným dolárom, ktorý je voči košu hlavných svetových mien na dvojdekádnych maximách. Ropa sa udržala nad 110-dolárovou métou, keď jej pokles v dôsledku všeobecného výpredaja rizikových aktív a pre obavy z recesie, ako aj pre slabý dopyt z Číny v dôsledku koronalockdownov zablokovali čoraz jasnejšie obrysy uvalenia prísneho embarga na Európskou úniou na ruskú ropu.
Euro kleslo voči doláru v ostatných dňoch na päťročné minimá a miestami sa obchodovalo dokonca pod 103,5-dolárovými centmi. Obchodníci sa obávajú, že energetický šok v eurozóne, ktorý by mohol byť prehĺbený v prípade zákazu dovozu ruskej ropy, by mohol vyústiť do recesie. Navyše profitoval z postavenia bezpečného prístavu, ako aj z toho, že Fed by mohol rýchlejšie zvyšovať sadzby na rozdiel od slimačej ECB, ktorá bude radšej zachraňovať nekonkurencieschopné periférie eurozóny. Samotný dolárový index, ktorý mapuje silu dolára voči košu hlavných obchodných partnerov USA, sa miestami obchodoval nad 105 bodmi na najsilnejších úrovniach od decembra 2002.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY