Prehľad najdôležitejších udalostí finančných trhov za mesiac marec 2022. Akcie rástli pre vieru v skoré ukončenie ukrajinskej krízy pri rezistencii voči vysokej inflácii. Dlhopisy klesali pre kombináciu jastrabieho slovníka Fedu a znakov deeskalácie geopolitického napätia.
Ropa s mimoriadnou volatilitou rástla, keď na ňu naďalej vplývajú ukrajinské faktory. Zlepšený apetít po riziku zastavil rast sily dolára.
Akciové trhy na oboch stranách Atlantického oceánu sa v marci odrážali a mazali straty súvisiace s vojnou na Ukrajine po tom, ako začali na burzy prenikať správy o možnom diplomatickom riešení tohto konfliktu. Rely nezlomili ani protivetry vysokej inflácie a jastrabieho slovníka Fedu pri viere, že svetová ekonomika je dostatočne odolná.
Ceny na dlhopisových trhoch dynamicky klesali pre kombináciu agresívneho slovníka Fedu o potrebe rýchleho zvyšovania sadzieb pri vysokých inflačných tlakoch a ústupu averzie voči riziku pre zlepšujúce sa prospekty relatívne skorého ukončenia ukrajinskej krízy diplomatickou cestou.
Zlato zatváralo tesne pod 1 940 dolármi, keď neudržalo 19-mesačné maximá nad 2 000-dolárovou métou pre náznaky deeskalácie geopolitického napätia okolo Ukrajiny, ako aj pre odraz nominálnych výnosov dlhopisov. Jeho straty však boli limitované poklesom reálnych výnosov.
Ropa sa miestami obchodovala na najvyšších úrovniach od leta 2008 nad 130 dolármi, keď existovali obavy z narušenia jej dodávok z Ruska na západ pre uvalenie embarga na ňu alebo uzavretím kohútikov Kremľom. Väčšinu ziskov napokon vymazala, pričom Brent zatváral 108 dolároch na konci mesiaca, keď sa ukázalo, že komodita do Európy naďalej prúdi, hoci časť obchodníkov ju z etických princípov odmieta kupovať.
Dolár si udržal silné postavenie voči košu hlavných svetových mien napriek zníženiu rizikovej averzie, keď trhoví hráči započítavali rýchlejšie zvyšovanie sadzieb Fedom.
Akcie rástli pre vieru v skoré ukončenie ukrajinskej krízy pri rezistencii voči vysokej inflácii.
Po tom, ako sa v úvode marca objavili prvé správy či špekulácie o tom, že Ukrajina by mohla byť ochotná pri diplomatických rokovaniach okolo vojenského konfliktu s Ruskom pristúpiť na viaceré požiadavky Kremľa vrátane vyhlásenia neutrality, uznania ruskej zvrchovanosti nad Krymom a kompromis by mohol byť dosiahnutý aj v otázke postavenia Donbasu, sklon k panike začal ustupovať a akciové burzy sa začali odrážať. Medzi investormi sa totiž objavila postupne rastúca nádej, že kríza by mohla byť relatívne skoro ukončená a jej dosahy by tak mali mať relatívne obmedzený negatívny vplyv na svetovú ekonomiku. Obchodníci sa s nadhľadom dokázali pozerať aj na rôzne protichodné vyjadrenia Kyjeva aj Kremľa o (ne)pokrokoch v rokovaniach, keď si uvedomovali, že tieto vyjadrenia boli určené najmä pre domáce publiká, kde bolo potrebné ukázať neústupčivosť. Trhoví hráči neboli, pomerne prekvapujúco, znepokojení ani jastrabím slovníkom predstaviteľov Fedu, ktorí začali s procesom zvyšovania sadzieb a hovorili o potrebe postupovať mimoriadne dynamicky v sprísňovaní menovej politiky vzhľadom na vysoké inflačné tlaky dosahujúce 40-ročné maximá. A problém nepredstavovala ani plochosť americkej výnosovej krivky, ktorá smerovala do inverzie (s rastom krátkych sadzieb nad dlhé), čo v minulosti veľmi spoľahlivo signalizovalo príchod recesie. Zdá sa, že do kurzov bola započítaná už väčšina geopolitických, makroekonomických či menovopolitických rizík a obchodníci vnímali predchádzajúci pokles akcií ako prestrelený a neadekvátny. Na akciových trhoch sa vytvoril predpoklad, že rast globálnej ekonomiky by mal byť relatívne odolný napriek protivetrom vysokých cien komodít a menová politika bude síce relatívne svižne sprísňovaná, no vzhľadom na mimoriadne vysokú infláciu pôjde stále o pomalé tempo. A okrem toho domácnosti by mali mať dostatočný vankúš úspor, bilancie podnikového sektora sú robustné s nízkym zadlžením a mnohé vlády realizujú zatiaľ aktivistickú fiškálnu politiku. Plusom pre akcie bol aj rast presvedčenia, že dokážu poskytnúť ochranu pred infláciou, a dopyt po nich zvyšovali kapitálové straty dlhopisových investícií pri ďalšom poklese reálnych výnosov. Aj preto americký akciový index S&P 500 nielenže už vymazal všetky straty od 10. februára, čo bol dátum začiatku výpredajov po tom, ako Biely dom prvýkrát varoval, že Rusko čoskoro zaútočí na Ukrajinu, ale posunul sa tesne pod januárové historické maximá. Podporoval ho aj fakt, že relatívne valuácie akcií vyzerali pomerne zaujímavo po predchádzajúcom páde a obchodníci rýchlo zvyšovali expozíciu voči nim z podvážených pozícií. Veľmi solídnu rely s vyše 12-percentným rastom z marcových úrovní zaknihovali aj európske akcie merané indexom STOXX 600. Emerging trhy agregátne skončili mesiac v stratách, čo je najmä výsledkom pádu čínskych akcií v dôsledku konjunkcie viacerých negatívnych faktorov od rastu čínsko-amerického napätia cez obavy z prísnejšej regulácie čínskych firiem a hrozby ich delistingu z amerických búrz až po ďalšiu vlnu koronavírusu v Číne.
Zatváracia hodnota 31. 3. 2022 | Marec | Od začiatku roka | |
---|---|---|---|
Americké akcie: S&P 500 index | 4 530,4 | 3,6 % | 4,9 % |
Európske akcie: Euro STOXX 600 index | 455,9 | 0,6 % | -6,5 % |
Čínske akcie: Shanghai Composite index | 3 252,2 | -6,1 % |
-10,6 % |
Japonské akcie: Nikkei 225 index | 27 821,4 | 4,9 % |
-3,4 % |
Ruské akcie: Micex index | 2 703,5 | 9,4 % |
-28,6 % |
Brazílske akcie: Bovespa index | 119 999,2 | 6,1 % |
14,5 % |
Indické akcie: Sensex index | 58 568,5 | 4,1 % |
0,5 % |
MSCI Developed World | 3 053,1 | 2,5 % |
-5,5 % |
Akcie rozvíjajúcich sa trhov: MSCI Emerging Markets Index | 1 141,8 | -2,5 % | -7,3 % |
Dlhopisy klesali pre kombináciu jastrabieho slovníka Fedu a znakov deeskalácie geopolitického napätia.
Vysoké inflačné tlaky (v eurozóne na historických maximách a v Spojených štátoch na 40-ročných maximách) v kombinácii s jasne jastrabím slovníkom predstaviteľov Fedu, ktorí naznačujú zvyšovanie úrokových sadzieb aj o 50 bázických bodov na nasledujúcich zasadnutiach (po tom, ako v marci zvýšili sadzby „len“ o 25 bázických bodov pre ukrajinskú neistotu), spolu so zverejňovaním relatívne solídnych predstihových makrodát z oboch brehov Atlantiku a pri náklone obchodníkov k tomu, že konflikt na Ukrajine by sa mohol relatívne skoro ukončiť, viedli k prudkému odrazu výnosov štátnych dlhopisov. Americká „desina“ sa v závere marca pohybovala okolo 2,5 percenta, čo je najviac od jari 2019, a nemecký 10-ročný výnos na úrovni nad 0,5 per- centa dosiahol najvyššie hodnoty od jari 2018. Pod predajný tlak sa preto dostávajú aj korporátne dlhopisy na oboch brehoch Atlantiku napriek rastu konštruktivizmu a napriek robustnosti podnikových bilancií s relatívne nízkymi ukazovateľmi zadlženia.
Zatváracia hodnota 31. 3. 2022 | Marec | Od začiatku roka | |
---|---|---|---|
Európske vládne dlhopisy so splatnosťou nad 1 rok: Bloomberg/Barclays index | 240,0 | -2,4 % | -5,3 % |
Vládne dlhopisy USA so splatnosťou nad 1 rok: Bloomberg/ Barclays index | 2 360,6 | -3,1 % | -5,6 % |
Štátne dlhopisy rozvíjajúcich sa krajín: JPMorgan Emerging Markets Bond Index EMBi Global Core | 566,8 | -0,8 % | -9,9 % |
Korporátne dlhopisy investičný stupeň: iBoxx Dollar Liquid Investment Grade Index | 320,6 | -2,5 % | -8,3 % |
Korporátne dlhopisy špekulatívny stupeň: iBoxx Dollar Liquid High Yield Index | 317,9 | -0,9 % | -4,4 % |
Nemecké štátne dlhopisy so splatnosťou nad 1 rok: Bloomberg/Barclays index | 224,3 | -2,8 % | -5,1 % |
Ropa s mimoriadnou volatilitou rástla, keď na ňu naďalej vplývajú ukrajinské faktory.
Zlato ako bezpečný prístav v úvode mesiaca vystrelilo vysoko nad 2 000-dolárovú métu na najvyššie úrovne od leta 2020, keď gradovala panika okolo vojny na Ukrajine a zastavil sa rast nominálnych dlhopisových výnosov pri raste inflácie, čo vyústilo do rekordného dna reálnych sadzieb. Z úrovní nad 2 070 dolárov však začalo prudko klesať a mesiac skončilo tesne pod 1 940 dolármi, keď trhy začali započítavať deeskaláciu napätia okolo Ukrajiny a diplomatické riešenie konfliktu ako najpravdepodobnejší scenár a americké dlhopisové sadzby obnovili svoj rast. Oslabovanie zlata však brzdila rastúca pravdepodobnosť stagflačného scenára, teda prostredia spomaľovania ekonomického rastu či jeho poklesu s vysokými inflačnými tlakmi, kde sa javí aj samo osebe agresívnejšie zvyšovanie sadzieb Fedom ako relatívne pomalé a nedostatočné, respektíve z istého uhla pohľadu ako menovopolitický omyl. Ropa zaknihovala jeden z najviac volatilných mesiacov v histórii, keď sa pohybovala vo vyše 35-dolárovom pásme. Začiatkom mesiaca rástla takmer exponenciálne vrátane mnohých iných (nielen) energetických komodít, čo ju priviedlo na najvyššie úrovne od leta 2008 nad 130-dolárovú hladinu, keď sa obchodníci obávali, že vojna na Ukrajine by mohla viesť k prerušeniu jej toku z Ruska na západ. A to buď z dôvodu nepriateľského kroku Ruska, ktoré „zavrie“ kohútiky, alebo pre uvalenie sankcií na ruský energetický komplex, o čom sa dlho diskutovalo. Nakoniec k tomu kroku pristúpili zo Západu len Spojené štáty a Spojené kráľovstvo (ktoré majú relatívne nízke dovozy ruskej ropy na celkových dovozoch a spotrebe, a tak ich to veľmi bolieť nebude), a aj to pomerne selektívne. Európa pre vysokú závislosť od ruskej ropy a najmä plynu tento krok odmietala, keď reálne neexistuje riešenie, ktoré by ich dokázalo okamžite nahradiť. Navyše Kremeľ uisťoval, že plánuje dodržať všetky záväzky ohľadne dodávky energií do Európy napriek uvaleniu sankcií. To spustilo korekciu cien ropy miestami až pod 100-dolárovú métu. V závere mesiaca sa však ropa opätovne odrazila a benchmark Brent šiel nad 120 dolárov po tom, ako Kremeľ prišiel s požiadavkou platby za plyn v rubľoch voči tzv. znepriateleným krajinám, ktoré tieto kroky odmietali ako vydieranie. Nakoniec sa však ukázalo, že ide len o búrku v pohári vody, keď Západ bude môcť naďalej platiť za plyn v eurách/dolároch a výmena za ruble sa uskutoční interne v rámci Gazprombank pred odoslaním platby na účet Gazpromu či iného exportéra, pričom devízové riziko bude niesť ruská strana. Z ekonomického uhla pohľadu sa teda nič nemení okrem malej technikálie pri konečnom vyrovnaní obchodu. Ropa tak opäť ustúpila k blízkosti 100 dolárov, k čomu prispelo aj rekordné uvoľnenie strategických ropných rezerv Spojenými štátmi (180 miliónov barelov tempom približne jeden milión barelov denne).
Zatváracia hodnota 31. 3. 2022 | Marec | Od začiatku roka | |
---|---|---|---|
Komodity: DBIQ Optimum Yield Diversified Commodity Index Excess Return | 551,7 | 9,6 % | 26,0 % |
Energie: DBIQ Optimum Yield Energy Index Excess Return | 805,8 | 12,2 % | 35,4 % |
Priemyselné kovy: DBIQ Optimum Yield Industrial Metals Index Excess Return | 285,7 | 7,3 % | 17,4 % |
Vzácne kovy: DBIQ Optimum Yield Precious Metals Index Excess Return | 167,8 | 2,6 % | 6,6 % |
Poľnohospodárske plodiny: DBIQ Diversified Agriculture Index Excess Return | 79,9 | 4,7 % | 11,0 % |
Ropa WTI | 100,3 | 4,8 % | 33,3 % |
Ropa Brent | 107,9 | 6,9 % | 38,7 % |
Zlato | 1 937,4 | 1,5 % | 5,9 % |
Striebro | 24,8 | 1,4 % | 6,4 % |
Platina | 986,3 | -5,8 % | 1,8 % |
Paládium | 2 268,0 | -9,0 % | 19,1 % |
Zlepšený apetít po riziku zastavil rast sily dolára.
Hneď v úvode mesiaca sa zlepšil rizikový sentiment na trhoch pri raste pravdepodobnosti diplomatického riešenia ukrajinskej krízy, čo zastavilo systematické posilňovanie dolára ako bezpečného prístavu, ktorý sa spevnil na najsilnejšie úrovne od jari 2020 voči košu hlavných svetových mien vrátane eura. Nestačilo to však, aby dolár začal mazať svoje zisky, keď obchodníci započítavajú pomerne svižné tempo sprísňovania menovej politiky Fedom, ktorý bude zvyšovať sadzby na každom jednom najbližšom zasadnutí a možno až 50-bodovými krokmi spolu s dynamickou redukciou nafúknutej bilancie, kým ECB v tomto roku pristúpi zrejme len, ak vôbec, k symbolickému zvýšeniu sadzieb tesne pred koncom roka. Zvýšená ochota podstupovať riziko sa však odzrkadlila do výrazného mazania strát emerging mien vrátane stredoeurópskych, kde zlotý aj forint klesli v úvode vojny na Ukrajine dokonca na historické minimá voči euru, pričom výrazne strácala aj česká koruna.
Zatváracia hodnota 31. 3. 2022 | Marec | Od začiatku roka | |
---|---|---|---|
EUR/USD | 1,107 | -1,4 % | -2,7 % |
EUR/GBP | 0,842 | 0,8 % | 0,1 % |
EUR/CHF | 1,021 | -0,7 % | -1,6 % |
EUR/RUB | 90,263 | -23,8 % | 5,6 % |
EUR/CZK | 24,402 | -3,0 % | -1,9 % |
EUR/HUF | 367,510 | -1,0 % | -0,5 % |
EUR/PLN | 4,649 | -1,1 % | 1,3 % |
EUR/JPY | 134,670 | 4,4 % | 2,9 % |
EUR/CAD | 1,384 | -2,7 % | -3,7 % |
EUR/NOK | 9,731 | -1,6 % | -2,9 % |
EUR/SEK | 10,399 | -2,1 % | 1,0 % |
Autor: Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY