Obavy z hrboľatého pristátia ekonomík a bankový stres podkopali sentiment na Wall Street

Finančné trhy sa začínajú viac obávať negatívneho efektu kumulatívneho sprísnenia menovej politiky na úverovú aktivitu a ekonomický rast. Pád First Republic Bank zvyšoval negatívnu náladu medzi trhovými hráčmi a obnovil nervozitu okolo regionálnych amerických bánk pre pokračovanie odlevu depozít z nich. Averziu voči riziku prehlbovali aj signály zvoľňovania ekonomického oživenia v Číne. Výsledkom takéhoto kokteilu udalostí bol pokles akciových trhov na oboch brehoch Atlantiku pri pokračovaní poklesu cien ropy. Americké dlhopisové výnosy ostali pod tlakom, keď zo slovníka Fedu vyplýva, že zrejme v minulom týždni ukončil cyklus zvyšovania úrokových sadzieb, a derivátoví obchodníci špekulujú, že smerovanie jeho politiky sa pre ústup inflácie a recesiu v závere roka otočí. Nemecké dlhopisové výnosy boli takisto v defenzíve, keď sa (nielen) ECB začína viac obávať sprísnenia úverových podmienok. Hrozba nie príliš jemného pristátia americkej ekonomiky a očakávaní 180-stupňovej otočky Fedu znamenala, že zlato atakovalo absolútne historické maximá pri tlakoch na oslabovanie dolára.  

Akciové trhy

Na akciových trhoch rástol začiatkom mája pesimizmus, a to napriek faktu, že cyklus zvyšovania úrokových sadzieb hlavnými svetovými centrálnymi bankami sa blíži ku koncu, čo naznačil aj slovník z minulotýždňových zasadnutí Fedu a ECB, na ktorých obe banky v súlade s konsenzom zvýšili úrokové sadzby o 25 bázických bodov. No efekt ostatného sprísňovania menovej politiky, najdynamickejšieho v 21. storočí, sa začína s určitým oneskorením čoraz viac pretavovať do reálnej ekonomiky cez spomaľovanie úverovej aktivity, čo si začínajú finančné trhy viac všímať. Vyvoláva to obavy z nie príliš jemného pristátia ekonomík na oboch brehoch Atlantiku s negatívnym vplyvom na ziskovosť firemného sektora, a to napriek ústupu komoditného ponukového šoku, zlepšeniu logistiky a určitej adaptácie na nový stav geopolitiky. Navyše, ukazuje sa, že oživovanie čínskej ekonomiky je slabšie v porovnaní s očakávaniami, čo potvrdilo zhoršenie aktivity vo výrobnom sektore podľa prieskumov PMI. K zachmúrenému ekonomickému výhľadu sa pridal opätovný stres okolo regionálnych amerických bánk, ktoré čelia úniku depozít v prospech výnosovo atraktívnejších fondov peňažného trhu. Preto v minulom týždni široký americký akciový index S&P 500 klesol o 0,8 percenta, pričom nebyť piatkového odrazu po solídnom reporte nonfarm payrolls z aprílového amerického trhu práce, ktorý čiastočne utíšil obavy z recesie, Wall Street by stratila ešte viac. Paneurópsky index STOXX 600 sa oslabil o 0,3 percenta.

Dlhopisové trhy

Nervozita na trhoch pre rast obáv zo spomaľovania globálneho ekonomického rastu v kombinácii s turbulenciami okolo amerických regionálnych bánk po páde First Republic Bank mala tendenciu tlačiť bezpečne vnímané dlhopisové výnosy Spojených štátov pod 3,5 percenta pri 10-ročnej splatnosti a Nemecka pri rovnakej maturite pod 2,3 percenta. Prispeli k tomu aj predpoklady, že Fed v tomto roku už nezvýši úrokové sadzby po tom, ako minulý týždeň doručil (zrejme) posledný krok sprísnenia menovej politiky, desiaty v sérii, čo dostalo oficiálnu sadzbu do pásma 5,00 – 5,25 percenta, čo je najvyššia úroveň od roku 2007. V texte vyhlásenia po zasadnutí vypustil spojenie o tom, že určité ďalšie sprísnenie menovej politiky by mohlo byť primerané, a avizoval, že bude brať do úvahy (negatívne) efekty ostatného kumulovaného zvýšenia sadzieb na ekonomickú aktivitu, trh práce a infláciu. I keď priamo myšlienka pauzy nebola vyslovená a dokonca ju explicitne na tlačovej konferencii šéf Fedu Jay Powell vylúčil, keď si chcel nechať pootvorené dvere a reagovať na prípadný nepriaznivý inflačný vývoj. Navyše, z taktického hľadiska nemohol hovoriť o „pivote“ menovej politiky, pretože trh by začať ešte jasnejšie započítavať budúce znižovanie úrokových sadzieb, čím by prišlo k nechcenému uvoľneniu finančných podmienok, čo by mohlo spomaliť disinflačný trend. Vskutku derivátový trh špekuluje o otočení kormidla smerovania menovej politiky Spojených štátov o 180 stupňov v závere roka v dôsledku očakávaného prudkého spomalenia inflačných tlakov či príchodu recesie, aj keď Powell na konferencii odmietal možnosť takéhoto smerovania. Dlhopisové výnosy držali pod tlakom aj očakávania, že ECB už zásadne nezvýši úrokové sadzby po tom, ako doručila v minulom týždni takisto zvýšenie sadzieb, siedme v poradí, o 25 bázických bodov, čím sa depozitná sadzba posunula na 3,25 percenta a kumulatívne od leta minulého roka narástla o 375 bázických bodov. Jednoducho inflačné tlaky ustupujú (hoci jadrová inflácia bude zrejme lepkavá), no centrálnych bankárov začína viac strašiť spomaľovanie úverovej aktivity so sprísňovaním úverových štandardov.

Komoditné trhy

Zlato v minulom týždni takmer vyrovnalo absolútne historické maximá nad 2 072 dolármi po zasadnutí Fedu, ktorý signalizoval, že májové zvýšenie úrokových sadzieb bolo zrejme posledným v tomto cykle sprísňovania menovej politiky pre zvoľňujúci sa ekonomický rast s rizikom príchodu recesie do Spojených štátov. A hoci šéf Fedu Jay Powell deklaroval, že nemožno očakávať skoré znižovanie úrokových sadzieb pri stále vysokej inflácii, trh to do značnej miery ignoroval a kalkuluje, že ešte pred koncom roka začne centrálna banka so znižovaním sadzieb. Navyše, dopyt po zlatom bezpečí zvyšovalo aj obnovenie stresu okolo regionálnych amerických bánk. Ropa začiatkom mája pokračovala v poklese, keď na ňu negatívne pôsobili signály prehlbujúcej sa straty „vztlaku“ najmä americkej ekonomiky, no i eurozóny, ktoré začína čoraz viac hrýzť reštriktívna menová politika. Navyše sa ukazuje, že aj oživovanie čínskej ekonomiky vädne, a mínusom sú aj turbulencie okolo regionálnych amerických bánk. Preto benchmark Brent stratil v minulom týždni takmer štyri percentá a miestami sa obchodoval dokonca pod 73 dolármi, pričom WTI sa oslabila o necelých sedem percent a v istom momente sa obchodovala pod 70-dolárovou métou.

Devízové trhy

Dolár mal v priebehu väčšiny minulého týždňa tendenciu oslabovať voči euru, keď naň negatívne pôsobila neistota okolo regionálnych amerických bánk, čo zvyšovalo očakávania, že Fed začne v závere roka znižovať úrokové sadzby. Euro profitovalo čiastočne aj z očakávaní, že ECB na rozdiel od Fedu po minulotýždňovom zvýšení sadzieb oboma bankami ešte neskončila so sprísňovaním menových podmienok. Až v samotnom závere týždňa americká mena vymazala väčšinu strát voči spoločnej mene eurozóny a vzájomný výmenný kurz sa priblížil k 110 dolárovým centom, a to v reakcii na silnejšiu tvorbu pracovných miest v USA za apríl podľa dát z nonfarm payrolls reportu so stále dynamickým rastom miezd, čo viedlo k redukcii očakávaní „cutov“ Fedu.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY