Americké akcie vstúpili do druhého polroka prepisovaním historických maxím, ktoré vychádzalo z očakávaní „zakopania sekery“ obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta v kombinácii s predpokladom pokračovania boomu okolo umelej inteligencie. Dlhopisové výnosy na oboch brehoch Atlantiku sa posúvali vyššie pri zverejnení série solídnych amerických makrodát a očakávaní fiškálneho impulzu v Európe z veľkých infraštruktúrnych investícií v Nemecku a prezbrojovania. Konštruktívna nálada na finančných trhoch so zlepšením perspektív rastu svetovej ekonomiky oproti jari pomohla odrazu cien ropy, ktorý bol však limitovaný očakávaním ďalšieho zvýšenia ťažby OPEC+, čo sa cez víkend aj naplnilo. Zlato sa odrážalo nahor najmä v reakcii na pokračovanie vädnutia dolára, ktorý sa dostáva pod tlak z viacerých strán, jednak pre neistotu okolo (nielen) hospodárskej politiky USA pod vedením Donalda Trumpa, jednak pre otázniky okolo amerických verejných financií a vysokého dlhu, ďalej pre očakávania, že nový šéf Fedu, ktorého nominuje Trump, bude mať viac holubičie postoje, ako aj pre očakávanú fiškálnu expanziu v Európe.
Wall Street pokračovala v úvode júla v prepisovaní historických maxím, keď rely bola postavená na viere v reakceleráciu americkej ekonomiky pri ustupujúcej nervozite okolo colnej politiky a na predpoklade pokračovania veľkého technologického rozmachu okolo umelej inteligencie.
Trhy naďalej predpokladajú, že colná vojna sa „utrasie“, keď bude uzavretá séria obchodných dohôd medzi USA a ich hlavnými obchodnými partnermi, čo bolo v minulom týždni podporené oznámením „dealu“ s Vietnamom. Zverejňované americké makrodáta ukazujú odraz predstihových ukazovateľov sentimentu, čo v minulom týždni potvrdili prieskumy ISM či PMI za jún, pričom tvrdé makrodáta sa naďalej držia, čo bolo dokázané zverejnením solídnej tvorby pracovných miest podľa júnového nonfarm payrolls reportu.
Predpoklad zrýchlenia ekonomického rastu v porovnaní so slabým úvodom roka sa pretavoval aj do revízie odhadov firemných ziskov. Konsenzus agregátneho zisku na akciu členských firiem indexu S&P 500 na rok 2026 sa podľa FactSet posunul prvýkrát nad 300 dolárov, čo predstavuje viac ako 13-percentný medziročný rast.
V takomto prostredí investorom nateraz neprekážajú ani vysoké valuácie a silná koncentrácia trhu v Big Tech firmách okolo umelej inteligencie či pomerne kritický stav amerických verejných financií.
Európske akcie boli v úvode prázdnin skôr v úzadí a mierne strácali, keď sa investori opäť zaujímali najmä o firmy okolo umelej inteligencie, ktoré na starom kontinente nie sú príliš zastúpené.
Dlhé konce výnosových kriviek Spojených štátov aj Nemecka sa posúvali v minulom týždni nahor pri očakávaní, že pokles obchodného napätia zlepší perspektívy rastu svetovej ekonomiky. Odraz amerického 10-ročného výnosu, ktorý sa posunul nad 4,35 percenta, bol podporovaný aj zverejnením série solídnych amerických makrodát, a to nielen predstihových, ale aj tvrdých na čele s nonfarm payrolls reportom z amerického trhu práce za jún, ktoré ukazujú solídny stav americkej ekonomiky. Nemecká „desiatka“ sa vrátila nad 2,6 percenta, keď bola vytláčaná štrukturálne nahor aj pre očakávanie veľkej fiškálnej expanzie pre rast výdavkov na infraštruktúru a zbrojenie.
Ropa sa v uplynulom obchodnom týždni odrazila o viac ako dve percentá po predchádzajúcom hlbokom páde v reakcii na dosiahnuté prímerie na Blízkom východe medzi Izraelom a Iránom. Americký benchmark WTI zatváral nad 66 dolármi a európska zmes Brent sa priblížila k 69-dolárovej méte.
Komoditu podporila najmä všeobecne konštruktívna atmosféra na finančných trhoch a posun Wall Street na nové historické maximá, keď trhoví hráči veria v „zakopanie sekery colnej vojny“ medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta. To zlepšuje perspektívy rastu svetovej ekonomiky a znamená aj dynamickejší rast dopytu po rope. Trh pritom nevykazuje veľkú nervozitu z toho, že sa blíži koniec 90-dňovej výnimky na zvýšené sadzby amerických ciel, ktorá sa skončí už 9. júla. Americký prezident Donald Trump pritom deklaroval, že výnimky nebudú predĺžené, no trhy mu to zatiaľ nie sú ochotné príliš uveriť, keďže v minulosti často zmenil názor a jeho ostré slová a hrozby sa nematerializovali.
Odraz cien ropy bol však limitovaný špekuláciami, že osem dominantných členských krajín kartelu OPEC+ by sa mohlo cez víkend dohodnúť na ďalšom zvýšení ťažby od augusta, ktorá by mohla byť väčšia ako v predošlých mesiacoch. To sa napokon aj potvrdilo, keď v sobotu združenie oznámilo, že od augusta navýši ťažbu až o 548-tisíc barelov denne, čo je viac ako tri navýšenia o 411-tisíc barelov za máj, jún a júl. To znamená, že väčšina dobrovoľných škrtov Saudskej Arábie, Ruska, Alžírska, Iraku, Kazachstanu, Kuvajtu, Ománu a Spojených arabských emirátov v objeme 2,2 milióna barelov dennej ťažby bola vymazaná. Tieto krajiny zvýšili od prvého kvartálu ťažbu o takmer dva milióny barelov.
Zlato podobne ako ropa v uplynulom týždni korigovalo pokles spôsobený znížením geopolitického napätia okolo Blízkeho východu. Žltý kov sa odrazil o necelé dve percentá a vrátil sa nad 3 300 dolárov, k čomu ho inšpiroval slabší dolár, ktorý sa dostáva do defenzívy z viacerých dôvodov od poklesu dôvery v americkú hospodársku politiku až po otázniky nad udržateľnosťou amerických verejných financií.
Aj v minulom týždni pokračoval trend oslabovania dolára, ktorý voči euru klesol až k 118 dolárovým centom na najslabšie úrovne od septembra 2021, kde sa následne konsolidoval. Zdá sa, že dolár je v stave, keď je pod tlakom za (takmer) akýchkoľvek trhových podmienok.
Mení sa jeho vnímanie ako nespochybniteľnej hlavnej svetovej rezervnej meny pri neistote, ktorú vytvára v smerovaní hospodárskej politiky Spojených štátov súčasný establishment Donalda Trumpa, ktorý sa stavia odmerane voči svojim najbližším spojencom zo Západu (kde hrozí, že zdaní zahraničie za držbu amerických dlhopisov), nehovoriac o hlavných rivaloch.
Navyše sa do popredia dostáva nelichotivý stav amerických verejných financií (špeciálne po schválení novej daňovej a výdavkovej legislatívy známej pod názvom „One Big Beautiful Bill“), čo môže znižovať ochotu financovať rastúci americký dlh a v budúcnosti viesť k nutnosti konsolidovať s negatívnym vplyvom na americký rast, a tak aj výkonnosť amerických aktív. To vytvára perspektívu lepších investičných príležitostí mimo Spojených štátov, čo by mohlo znamenať väčší odtok kapitálu z nich (a teda tlaky na slabší dolár).
Mínusom pre dolár sú aj pokračujúce ataky Trumpa na šéfa Fedu Jeromea Powella, aby viac uvoľnil menovú politiku s cieľom zlacniť požičiavanie si amerického štátu a s cieľom podpory ekonomického rastu. Trhy pritom očakávajú, že Trump nominuje za šéfa Fedu (Powellov mandát sa končí o 10 mesiacov) niekoho, kto bude naklonený týmto požiadavkám a bude preferovať viac uvoľnenú menovú politiku.
V takomto prostredí doláru príliš nepomohlo ani zverejnenie solídnej tvorby pracovných miest v Spojených štátoch podľa nonfarm payrolls reportu za jún (ktoré len zastavilo oslabovanie dolára podobne ako slovné znepokojenie viacerých predstaviteľov ECB o silnom eure, ktoré môže spôsobiť podstrelenie inflačného cieľa) či predbežného júnového inflačného reportu z Nemecka a z eurozóny, ktoré signalizujú ústup inflačných tlakov.
Euro, naopak, profituje zo zmeny fiškálnej politiky v Nemecku, ktoré plánuje veľkú fiškálnu expanziu s cieľom modernizácie infraštruktúry, aj z plánu na veľké zbrojenie celej Európy.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY