Rast dlhopisových výnosov dostáva akcie pod tlak

Akciové trhy zaknihovali prvý prázdninový týždeň straty. Sčasti, a najmä v Európe, ide o dôsledok signálov spomaľovania ekonomickej aktivity nielen na starom kontinente, ale aj v Číne. Sčasti, predovšetkým v Spojených štátoch, je to paradoxne preto, že ekonomika, hoci sa spomaľuje, vykazuje pomerne veľkú odolnosť a robustnosť pri silnom trhu práce, čo zvyšuje pravdepodobnosť toho, že Fed bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb do konca roka (čo naznačili viackrát v ostatnom čase aj jeho predstavitelia), ktoré by následne mohol ponechať na vyvýšených úrovniach po dlhší čas. Očakávania ďalšieho sprísňovania menovej politiky, a to nielen v prípade Spojených štátov, viedli k výraznému posunu výnosových kriviek, kde sa 10-ročný americký výnos vynoril nad 4,0-percentnú métu prvýkrát od marcového bankového stresu, pričom nemecká „desina“ sa posunula takisto na štvormesačné maximá nad 2,6 percenta. Vyššie úrokové sadzby ako diskontný faktor, pochopiteľne, znižujú atraktivitu akciových investícií a tlačia nadol už aj tak vysoké valuácie. Zlato malo nasmerované k 1 900-dolárovej méte, keď naň negatívne vplýva práve kombinácia rastu amerických dlhopisových výnosov pri očakávaní dodatočného uťahovania menovopolitických oprát pri jasnom disinflačnom procese. Ropa pokračovala druhý týždeň po sebe v raste a posunula sa na deväťtýždňové maximá, keď má na ňu vplyv najmä efekt robustného amerického (a svetového) dopytu po nej s poklesom amerických komerčných zásob ropných produktov spolu s odhodlaním Saudskej Arábie a Ruska ďalej obmedziť ťažbu. Obavy zo spomalenia ekonomického rastu a pokračovanie sprísňovania menovej politiky na Západe však brzdili odraz komodity. Dolár mal väčšinu minulého týždňa tendenciu posilňovať sa a vzájomný výmenný kurz voči euru klesol pod 109 centov, keď americká ekonomika vyzerá robustnejšie v porovnaní s eurozónou, čo by mohlo znamenať, že Fed by mohol ponechať menovú politiku utiahnutú dlhšie ako eurozóna. Až v piatok prišlo k veľkému oslabeniu americkej meny v reakcii na zverejnenie slabšieho júnového nonfarm payrolls reportu z amerického trhu práce.

Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku zaknihovali v minulom týždni straty, keď široký americký index S&P 500 klesol o 1,2 percenta pri oslabení paneurópskeho indexu STOXX 600 Europe o 3,1 percenta. Sčasti, a najmä v Európe, ide o dôsledok signálov spomaľovania ekonomickej aktivity (ktoré podľa júnového predstihového PMI Composite indexu signalizuje kontrakciu v eurozóne, ktorá sa už tak či onak nachádza v plytkej technickej recesii) nielen na starom kontinente, ale aj v Číne. Sčasti, predovšetkým v Spojených štátoch, je to paradoxne preto, že ekonomika, hoci sa spomaľuje, vykazuje pomerne veľkú odolnosť a robustnosť pri silnom trhu práce (čo potvrdili júnové čísla ADP reportu a nevyvrátili ani júnové čísla nonfarm payrolls reportu), čo zvyšuje pravdepodobnosť toho, že Fed bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb do konca roka (čo naznačili viackrát v ostatnom čase aj jeho predstavitelia), ktoré by následne mohol ponechať na vyvýšených úrovniach dlhší čas. Okrem toho trhy predpokladajú, že aj ECB či Bank of England budú musieť pokračovať v trende zvyšovania úrokových sadzieb. Vyššie úrokové sadzby ako diskontný faktor, pochopiteľne, znižujú atraktivitu akciových investícií a tlačia nadol už aj tak vysoké valuácie.

Dlhopisové trhy

V priebehu minulého týždňa sa dlhopisové výnosy posúvali výrazne nahor po celej výnosovej krivke na oboch brehoch Atlantiku. 10-ročný americký výnos rástol o vyše 20 bázických bodov a vynoril sa nad 4,0-percentnou métou prvýkrát od marcového bankového stresu, pričom nemecká „desina“ sa posunula takisto na štvormesačné maximá nad 2,6 percenta rovnako s rastom o vyše 20 bázických bodov. Najmä v prípade Spojených štátov išlo o výsledok reakcie na relatívnu robustnosť americkej ekonomiky (čo potvrdila séria zverejnených dát), ktorá zatiaľ zvoľňuje tempo rastu relatívne pomaly a je na tom pri silnom trhu práce lepšie, ako sa predpokladalo. To dáva Fedu väčší priestor na sprísňovanie menovej politiky (čo v súčasnosti potvrdzuje pomerne ostrým jastrabím slovníkom vrátane zverejnenej zápisnice z júnového zasadnutia) a nakoniec aj trhoví hráči začali veriť a započítavať, že centrálna banka by mohla doručiť viac zvýšení úrokových sadzieb a neotočiť skoro, ešte pred koncom roka, azimut a začať znižovať úrokové sadzby. Jednoducho „higher for longer“. Európske výnosy, hoci neochotne, ale nasledovali tie americké, keď ekonomika eurozóny vykazuje väčšiu krehkosť bez signálov výraznejšieho oživenia v nasledujúcich mesiacoch. Výrazný odraz výnosov štátnych dlhopisov sa pretavil, v kombinácii s rastom averzie voči riziku, aj do signifikantného poklesu cien podnikových dlhopisov.

Komoditné trhy

Zlato ostávalo v priebehu celého minulého týždňa pod tlakom v defenzíve s azimutom k méte 1 900 dolárov, keď naň negatívne vplýva kombinácia rastu amerických dlhopisových výnosov pri očakávaní dodatočného uťahovania menovopolitických oprát Fedom pri jasnom disinflačnom procese len s pozvoľným (a pomalším ako očakávaným) chladnutím americkej ekonomiky. Stratám žltého kovu na týždennej báze zabránilo len skokovité oslabenie dolára v piatok v reakcii na zverejnenie o niečo slabšej ako očakávanej tvorby pracovných miest v Spojených štátoch za jún podľa nonfarm payrolls reportu. Ropa pokračovala druhý týždeň za sebou v raste a pripísala si výrazné, približne päťpercentné zisky, čo ju posunulo na deväťtýždňové maximá so zatváracou úrovňou Brentu nad 78 dolármi a približovaním WTI k 74 dolárom za barel. Za odrazom komodity stálo pokračovanie robustného amerického (a svetového) dopytu po nej počas leta s poklesom amerických komerčných zásob ropných produktov spolu s oznámením Saudskej Arábie a Ruska obmedziť ťažbu počas augusta. Ťažobné škrty organizácie OPEC+ tak dosahujú spolu približne päť miliónov barelov dennej produkcie, čo predstavuje rádovo päť percent svetového dopytu. To by mohlo v druhej polovici roka vyústiť do ponukového deficitu komodity s posunom cien nad 80-dolárovú métu, ak sa tempo globálneho ekonomického rastu príliš nespomalí. Obavy zo „straty vztlaku“ svetovej ekonomiky však naďalej pretrvávajú, čo by mohlo limitovať prípadný ďalší odraz cien ropy, rovnako ako aj pokračovanie sprísňovania menovej politiky na Západe.

Devízové trhy

Dolár mal väčšinu minulého týždňa tendenciu posilňovať sa a vzájomný výmenný kurz voči euru klesol miestami pod 109 centov, keď americká ekonomika vyzerá robustnejšie v porovnaní s eurozónou (ktorá už je v plytkej technickej recesii a predstihové ukazovatele naznačujú, že veľké oživenie nemožno čakať ani počas leta), čo potvrdila aj séria dát zverejnená v ostatných dňoch. To by mohlo znamenať, že Fed by mohol ponechať menovú politiku dlhšie utiahnutú ako eurozóna, čo sa zdá, že malo rozhodujúci vplyv na devízové trhy (vzhľadom na to, že centrálni bankári na oboch brehoch Atlantiku avizovali ešte „pár hikov“ do konca roka). Až v piatok prišlo k veľkému oslabeniu americkej meny v reakcii na zverejnenie slabšieho júnového nonfarm payrolls reportu z amerického trhu práce. Vzájomný výmenný kurz voči euru sa posunul v priebehu pár hodín takmer 100 bázických bodov nad 109,5 dolárového centa. Devízoví obchodníci jednoducho viac citlivo reagovali na zverejnenie slabšej ako očakávanej tvorby pracovných miest v Spojených štátoch podľa júnového nonfarm payrolls reportu, a to napriek tomu, že ostatné triedy aktív zásadne nezmenili očakávania toho, že Fed bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky.

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY