Odraz akciových trhov pokračoval v závere júla druhý týždeň v poradí, čo im umožnili najmä klesajúce dlhopisové výnosy, ktoré ako dôležitý diskontný faktor zvyšujú súčasnú hodnotu budúcich tokov hotovostí. Za odrazom cien dlhopisov stojí strata rastového momenta globálnej ekonomiky, čo vedie k redukcii očakávaní, ako ďaleko by mohli centrálne banky zájsť so zvyšovaním úrokových sadzieb, keď sú znižované aj dlhodobé inflačné očakávania. Tento faktor však vytvára pochybnosti o tom, aké dlhé nohy bude mať odraz akcií. Viac konštruktívna nálada na trhoch v minulom týždni pomohla k ziskom rope, kde opäť viac prevládol faktor fyzického previsu dopytu nad ponukou. Zlato sa posunulo nad 1 760 dolárov na najvyššie úrovne od začiatku prázdnin v reakcii na pokles dlhopisových výnosov a oslabenie dolára, ktorý doplatil aj na slová šéfa Fedu Jerome Powella o možnom budúcom spomalení tempa sprísňovania menovej politiky na tlačovej konferencii po zasadnutí Výboru pre operácie na voľnom trhu.
Americké akciové trhy rástli v závere júla druhý týždeň po sebe, keď široký index S&P 500 pripísal 4,3 percenta pri raste technologického indexu Nasdaq Composite o 4,7 percenta, pričom európskym akciám sa darilo podobne s rastom paneurópskeho indexu STOXX 600 takmer o tri percentá. Išlo najmä o pokračovanie reakcie na obrat vo vývoji dlhopisových výnosov, ktoré začali výrazne klesať. Nižšie úrokové sadzby ako dôležitý diskontný faktor zvyšujú súčasnú hodnotu budúcich tokov hotovostí, čo následne tlačí ceny akcií nahor.Problémom však je, že benchmarkové dlhopisové výnosy Spojených štátov či Nemecka klesajú zo zlých dôvodov – pre rast obáv z príchodu recesie, ktorá je v technickej kvantitatívnej rovine v Spojených štátoch už realitou (keď v minulom týždni boli zverejnené dáta za druhý kvartál, ktoré ukázali na prekvapujúci pokles HDP na medzikvartálnej báze druhý štvrťrok za sebou) a v druhom polroku sa jej sotva vyhne eurozóna. Vedie to k redukcii očakávaní, ako ďaleko by mohli centrálne banky zájsť so zvyšovaním úrokových sadzieb, keď sú znižované aj dlhodobé inflačné očakávania. Inak povedané, je otázne, či odraz trhov, špeciálne v Európe, ktorá čelí rastúcim protivetrom energetickej krízy v podobe vysokých cien elektriny a plynu s rizikom jeho nedostatku počas zimy, bude udržaný. Na druhej strane, ak dlhopisové výnosy ostanú nízke a ak americká ekonomika nepadne do hlbokej recesie, a teda ziskovosť firiem nebude príliš padať (čo zatiaľ potvrdzuje prebiehajúca výsledková sezóna za druhý kvartál), je možné, že Wall Street sa už nemusí pozrieť pod júnové dno. Väčšina negatív už mohla byť do cien započítaná, väčšina sprísňovania menovej politiky Fedom je už za nami (a aj šéf banky Powell na minulotýždňovej tlačovej konferencii deklaroval, že je možné, že tempo zvyšovania sadzieb sa spomalí), niektoré valuácie sú na úrovni dlhodobých priemerov a investorská expozícia voči akciám je pod minimami z finančnej krízy 2008/09.
Napriek tomu, že Fed zvýšil v minulom týždni, v súlade s konsenzom, úrokové sadzby o 75 bázických bodov do pásma 2,25 – 2,50 percenta, výnosy amerických dlhopisov pokračovali v poklese, pri 10-ročnej splatnosti o 10 bázických bodov na medzitýždennej báze na úroveň okolo 2,8 percenta. To isté platilo aj o vývoji sadzieb v eurozóne, kde benchmarkový 10- ročný nemecký výnos padol k méte 0,8 percenta. Rastúce protivetry ekonomického rastu, a to aj v podobe ostatného sprísnenia menovej politiky a v Európe najmä v dôsledku energetickej krízy a neistoty s ňou spojenej, k čomu podstatne prispela vojna na Ukrajine, znižujú očakávania trhov ohľadne terminálnej úrovne cyklu zvyšovania sadzieb centrálnymi bankami. Odraz cien štátnych bondov sa pri ochote podstupovať riziko pretavil aj do rastu cien podnikových dlhopisov.
Zlato sa posunulo nad 1 760 dolárov na najvyššie úrovne od začiatku prázdnin v reakcii na pokles dlhopisových výnosov a oslabenie dolára. Neprekážala mu ani znížená averzia voči riziku na trhoch, keď kov reflektoval najmä na zhoršujúce sa prospekty globálnej ekonomického rastu a redukciu konečnej úrovne cyklu zvyšovania sadzieb centrálnymi bankami. Všeobecná ochota podstupovať riziko pomohla rope ako rizikovému aktívu, keď WTI sa posunula k 99 dolárom a Brent nad 110-dolárovú métu. Faktor fyzického previsu dopytu nad ponukou tak prevážil zo strachu z ekonomického spomalenia. Špeciálne pred tohtotýždňovým zasadnutím OPECu+, ktorý zrejme odolá tlakom na výrazné zvyšovanie ťažby.
Dolár sa v minulom týždni dostal pod predajný tlak. Išlo o reakciu na holubičo hodnotený slovník šéfa Fedu Jaya Powella po zasadnutí Výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) o tom, že v budúcnosti bude zrejme primerané spomaliť tempo zvyšovania sadzieb v Spojených štátoch. Váhu týmto slovám dodalo konštatovanie centrálnej banky o spomaľovaní ekonomického rastu, pričom tvrdé dáta za druhý kvartál ukázali technickú recesiu miestnej ekonomiky. Trh aktuálne očakáva, že Fed by po dvoch zvýšeniach sadzieb po 75 bázických bodov mohol v septembri doručiť len o 50 bázických bodov a na novembrovom zasadnutí možno len o 25 bázických bodov. Euro len limitovane získavalo na sile voči zelenej bankovke, keď eurozóna čelí energetickej kríze, ktorá sa s príchodom zimy v dôsledku priškrcovania dodávok ruského plynu do Nemecka bude len prehlbovať a pravdepodobne vyústi do recesie (nielen) nemeckej ekonomiky.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY