Vysoká miera eufórie na finančných trhoch spojená s očakávaním perfektného zlatovlasého scenára ústupu inflačných tlakov a jemného zosadnutia svetovej ekonomiky s predpokladom rázneho odrazu firemných ziskov v úvode roka ustúpila. Wall Street prerušila šnúru deväťtýždňového rastu, ktorá ju priviedla na historické maximá, pričom z historických rekordov ustupovali aj nemecké či francúzske akciové trhy. Stál za tým najmä odraz dlhopisových výnosov, keď obchodníci redukovali očakávania ohľadne začiatku a tempa uvoľňovania menových politík centrálnych bánk vzhľadom na robustnosť trhov práce a relatívnu odolnosť ekonomík (napriek ostatnému ochladzovaniu aktivity). Vyššie úročenie dlhopisov a silnejší dolár, ktorý profitoval zo zhoršenia sentimentu na trhoch, sa odzrkadlili do poklesu cien zlata. Ropa si však pripísala zisky, pod čo sa v rozhodujúcej miere podpísalo opätovne sa zvyšujúce napätie na Blízkom východe a stále nejasná bezpečnostná situácia v Červenom mori.
Wall Street vstúpila do nového roka stratami a prerušila raritnú sériu deväťtýždňového rastu, ktorý ju posunul k blízkosti historických maxím podľa širokého indexu S&P 500, respektíve na absolútne rekordy podľa bluechipsového indexu Dow Jones. Červené čísla a pokles z historických maxím zaknihovali aj európske akcie, pričom v stratách končili aj emerging trhy. Trhoví hráči začali redukovať nadmernú (a z nášho pohľadu nie celkom oprávnenú) eufóriu z dynamického ústupu inflačných tlakov, čo vyvolávalo špekulácie na pomerne skoré a rázne znižovanie základných sadzieb centrálnymi bankami v tomto roku (v podstate dvojnásobok toho, čo naznačili centrálne banky) a pretavovalo sa do predikcií solídneho ekonomického rastu v tomto roku. Trhy začali precitať a viac si uvedomovať, že inflačné riziká pri silných trhoch práce a lepšom ako očakávanom makrovývoji sú vo všeobecnosti orientované smerom nahor, čo by mohlo centrálne banky viac pozdržať s „výkopom“ obratu v nastavení menovej politiky smerom k jej uvoľňovaniu. To sa pretavilo do rastu dlhopisových výnosov ako dôležitého diskontného faktora a dostávalo pod tlak najmä technologický a komunikačný sektor na čele s Big Tech firmami, kde sa zdá, že nastáva aj istá dezilúzia z boomu okolo umelej inteligencie. K poklesu cien akcií prispela po dvojmesačnej nepretržitej sérii rastu aj ich technická prekúpenosť s pomerne bohatými valuáciami.
Vládne dlhopisové výnosy sa začiatkom roka odrážajú po ich prestrelenom poklese v priebehu posledných dvoch mesiacov uplynulého roka. Desaťročný americký výnos sa vrátil nad 4,0-percentnú métu, čo sa aktuálne javí viac v súlade s makromodelmi (berúcimi do úvahy ekonomický rast, demografiu, infláciu či zadlženie). Klesali aj ceny (a teda rástli výnosy) dlhopisov eurozóny, keď sa nemecká „desina“ posunula výrazne vyššie nad 2,0-percentnú métu. Trhoví hráči začínajú mať viac triezve očakávania ohľadne začiatku a tempa uvoľňovania menovej politiky centrálnych bánk, keď trhy práce (a rasty miezd) ostávajú relatívne robustné (hoci niet pochýb, že sa ochladzujú) a ekonomický rast sa zatiaľ relatívne drží (hoci aktivita sa bez sporu spomaľuje). Rast vládnych dlhopisových výnosov znamenal aj korekciu cien podnikových bondov, najmä v neinvestičnom pásme.
Ropa v prvom týždni roka rástla, keď sa severoamerický benchmark WTI posunul nahor o vyše 3,5 percenta a končil tesne pod 74 dolármi a severomorský Brent zaknihoval takmer 2,5-percentný zisk a zatváral mierne pod 79-dolárovou métou. Rozhodujúcim faktorom za rastom cien komodity bolo naďalej zvýšené napätie na Blízkom východe a stále nejasná bezpečnostná situácia v Červenom mori, kde sa americkému vojenskému námorníctvu zatiaľ nepodarilo úplne eliminovať útoky jemenských húsijských rebelov podporovaných Iránom na obchodné lode. To viedlo k odklonu ich prepravných trás smerom k juhoafrickému Mysu dobrej nádeje a skokovitému nárastu cien kontajnerovej prepravy. Zároveň opäť narástla riziková prémia ropy spätá s možným narušením jej dodávok na svetové trhy z regiónu Perzského zálivu. Tento faktor zatienil rastúce komerčné zásoby ropných produktov v Spojených štátoch, ktoré indikujú pomalý rast dopytu po rope. Rast cien čierneho zlata limitovali aj viac triezve očakávania trhových hráčov ohľadne začiatku a tempa uvoľňovania menových politík hlavných centrálnych bánk oproti záveru minulého roka. A to vzhľadom na relatívne robustný stav svetovej ekonomiky a silný trh práce.
Ceny zlata klesli v minulom týždni o 0,9 percenta na 2 045 dolárov, pod čo sa podpísal odraz (nielen) amerických dlhopisových výnosov spolu s posilnením dolára na devízových trhoch. Trhoví hráči znížili očakávania začiatku a tempa znižovania základných úrokových sadzieb Fedom, keď sa trh práce v USA javí ako relatívne robustný (hoci chladne) a ekonomický rast sa relatívne drží.
Zhoršenie sentimentu na trhoch pre odraz dlhopisových výnosov Spojených štátov (ktoré rástli viac ako nemecké) sa pretavilo do posilnenia dolára voči euru o necelé percento. Vzájomný výmenný kurz klesol pod 110 dolárových centov, keď americká ekonomika smeruje k jemnému pristátiu, no eurozóna skôr k viac hrboľatému zosadnutiu. Aj preto derivátový trh počíta s viac agresívnym znižovaním sadzieb ECB ako v prípade Fedu.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY